L'unification des conjugaisons

par Johan Viroux

 

Il faut traiter chacune des 5 conjugaisons sous forme de tableaux.

1) 1ère CONJUGAISON: les verbes en -ER (-è)

OUEST-WALLON

CENTRE-WALLON

SUD-WALLON

EST-WALLON

WALLON GENERAL

djè-u, ti, i, nos/nous/dju vos/vous, is

dji, ti, i, nos, vos, is

dju, tu, i, dju, vos, is

dji, ti, i, nos, vos, is

DJI, TI, I, NOS, VOS, IS

INDICATIF

PRESENT

 

 

 

 

plante

plantes

plante

plantons

plantez,

-èz

plantenut

plante

plantes

plante

plantans

plantez, -oz, enut, -èt(SE-Ard);

-enèt,

-eneut (C49)

plante

plantes

plante

plantans

plantoz

plantant

plante

plantes

plante

plantans

plantez; -oz(LR)

plantèt

-E

-ES

-E

-ANS

-EZOZ

-èTENUT

IMPARFAIT

 

 

 

 

planteû, -è

 

 

 

 

 

plantè,

-éve, -eu -eûve, -o (Ard)

planto

 

 

 

 

 

plantéve;-eûve (LW)

 

 

 

 

-éVEEUS

planteûs,

-ès

plantès, -éve, eus -eûve, os

plantos

-éves;

-eûves (LW)

-éVES

EUS

planteût,

-èt

plantèt

-éve, eut -eûve, ot

plantot

 

plantéve;-eûve (LW)

-éVEEUS

26

plantines,

-énes

-înes,

-ins

-in.n;

dji plantins (Ard);

-ines (C49)

dji

plantins

plantîs

-INS

plantîz

plantîz;

-iz(C49)

plantîz

plantîz

-îZ

-tinent,

-ténent

plantèt, -îne, int in.n;int (Ard)

plantint

plantît; -tîvèt (LW)

-INT

FUTUR SIMPLE

 

 

 

 

planteraî

-raî, -rè

planterè

planterè

-Rè

planteras

-ras, rès

-rès

-rès

-RèS

plantera

-ra, -rè

planterè

planterè

-Rè

planterons

-rans

-rans

-rans

-RANS

planterez,

-èz, -oz

-rez,

-roz

-roz

-rez

-ROZREZ

planteront

-ront

-rant; (LV)ront

-ront

-RONT

PASSE COMP.

 

 

 

 

aî planté

aîa planté(N )- è(S)

ê, t' ès, il èplanté

a planté

A

PQP

 

 

 

 

aveû -è

planté

avè, éve, -eu, eûve, -o planté

avo planté

aveû planté

AVéVE

AVEU

FUTUR ANT.

 

 

 

 

auraî

auraî-èplanté

ârê planté

årè planté

AURè

 

 

 

 

27

PASSE

SURCOMPOSE

1)aîa

ieû planté

2)avè ieû planté

3)auraî ieû planté

 

 

DJ' A IEûAVU

CONDITIONNEL PRES.

 

 

 

 

plantereû,

planterè -réve

-reu

-reûve

-ro(Ard)

plantero

-reû

 

 

 

-RéVE REU

plantereûs,

-ès

-rès

-réve

-reus

-reûve;

-ros

-ros

-reûs

-RéVE REUS

plantereût,

-èt

-rèt

-réve

-reut

-reûve

-rot

-rot

-reût

-RéVE REUT

planterines,

-énes

-rînes

-rins

-rin.n

dji planteri ns(Ard)

dji

planteri ns

-rîs

-RINS

planterîz

-rîz

-rîz

-rîz

-RîZ

planterinent, -énent

-rînent

-rint

-rin.n

-rint

-rît

-RINT

CONDITIONNEL PASSE

aurè

-réve

-reu

-reûve

-ro(Ard) planté

âro planté

åreû planté

AURéVE

AUREU

CONDITIONNEL

PASSE SURCOMPOSE

... ieû planté

 

 

AURéVE

AUREU IEûAVU -é 28

SUBJ. PRES.

qui dj't'i nosvos is

 

 

QUI DJ'T'I NOSVOS IS

plante

plante

plante

plantonche

 

 

plantéche

 

 

plantenuche

 

 

plante plante plante

-anche; dj' 

-inche (Ard)

-oche;

-éche;

-îche (Ard)

-enuche;

-inche (Ard);

-enèche

(C49)

plante

plante

plante

dj' plantins;-anche

(LV)

plantîz

 

 

plantint;-anche,

-inche

(LV)

plante

plante

plante

-anse; (LR)

-anhe

-ése; (LR)

-éhe, ohe

-èsse; (LR) plantèhe

-E

-E

-E

-ANCHE

 

 

-OCHE

-éCHE

 

-èCHE

-ENUCHE

 

 

 

 

SUBJONCTIF IMPARFAIT

 

 

 

 

planteûche,

-iche

planteûche

, -iche

planteûche,

-iche

plantîche,

-éche, -inche

 

plantîche,

-éche,

-inche

plantîche,

-éche,

-inche

-îche,

-iche

-îche,

-iche

-îche,

-iche

-inche;

-e°chine (C49)

-îche

 

 

-inche

-uche

 

-uche

 

-uche

 

-inche

 

 

-îche

 

 

-inche

-asse; (LR)ahe

-asse

 

-asse

 

-ahîsse; (LR)

-ahins

-ahîsse;

(LR)

-ahîz

-ahîsse; (LR)

-ahint

-ICHE

 

-ICHE

 

-ICHE

 

-INCHE

 

 

-îCHE

 

 

-INCHE

SUBJ. PASSE

eûche, u-;eûye,

-che -é

aye, ...

planté

åye, ...

planté

EûCHE

âYE

29

SUBJ. PQP

eûchiche planté, ...

avuche planté, ...

avasse

avahe planté, ...

EûCHICHE AVICHE

IMPERATIF

 

 

 

 

plante

plantons

plantez, -èz, -oz

plante plantans plantez, -oz

plante

plantans

plantoz

plante

plantans

plantez

-E

-ANS

-OZEZ

PARTICIPE PRES. -ant

plantant

plantant

plantant

-ANT

INFIN. -er

-er;è(S)

planter

planter

-ER

INFINITIF PASSE

awè -é(N)-è(S);avèr -è (Ard)

 

 

AWè

AVEûR

INFINITIF PASSE SURCOMPOSE

awè ieû planté-è(S);ARD

avèr iu plantè

 

 

AWè

AVEûR

IEûAVU

VOIX PASSIVE

être + P.P.

 

 

èSSE +p.p.

N.B. En EST-WALLON:

PASSE SIMPLE: dji planta, ti plantas, i planta

nos plantîs, vos plantîz, is plantît

PASSE ANTER.: dj' ava planté, t' avas... il ava...

Verbes partiellement irréguliers

1) Changements au RADICAL

A l'indic. présent, aux temps dérivés et au subjonctif présent: aux 3 personnes du sg:

_ les VERBES en - voyelle + wer: _ la voyelle est allongée:

.saluwer _ dji salûwe; dji salûwerè; qui dj' salûwe;

salûwe !

.djouwer _ dji djoûwe; dji djoûwerè; qui dj' djoûwe

djoûwe !

.touweralouwermouwerpouwersouwer et leurs composés.

(mais en EW: notamment condit.: is touwerît(WB)

_ les VERBES en -C +(e)ler: _ -C +è+ ler:

.brodeler _ dji brodèle; dji brodèlerè; brodèle !

.chufler _ dji chufèle; dji chufèlerè; chufèle !

.infler _ dj' infèle, infèlerè 30

.gonfler _ dji gonfèle

.bukeler chupeler copler dobler daubler gadeler mauveler museler pîteler rassembler rauveler rèkeler richeler rinoveler ronfler roufeler saucler sauteler sofler tanfler toreler tripeler troûbler tûteler zoubler et

leurs composés.

(idem pour le SW: BastogneMarche, Tenneville: chofèle, sâkèle, infèle (MFT); l'est-wallon: JD;

l'OW: èle sautèle (Barbençon, ...)

_ EXCEPTIONS:

bèdeler _ èle bèdeléye aveûler _ aveûle

peûpler _ peûpepeûpléye ûler _ ûle

chîjeler _ chîjèle-léye tanseler _ tansèle-léye

(C49_)

djaveler _ i djaveléye niaweler _ niaweléye

chiteler _ chiteléye trimeler _ trimeléye bindeler _ bindèlebindeléye

boteler _ botèleboteléye

pèsseler _ pèssèlepèsseléye

(Bastogne_)

beûrler _ beûrlèye

_ certains VERBES en -ener:

.(C49) -ener _ -èneenéye:

i mèche°nemèchenèye i basse°nebassenéye (bassine (une plaie)

.(Bastogne) -ener _ -ène: i pachène

.certains VERBES formés par élision retrouvent la voyelle perdue, mais peuvent également prendre la finale -éye:

abandener _ dj' abandone-denéye; dj' abandonerè-denéyerè

abotener _ dj' abotoneabotenéye;...

_ certains VERBES en -C +rer: _ C +V+ re:

.lîvrer _ dji lîvère

mostrer _ dji mostère (ou dji mosse)

intrer _ dj' intère (id. en sud-w.(Bast.), ouest-w.(GR) rèscontrer_ dji rèscontère

.N.B.Conjugaisons locales:

(Faymonville (E145) ouvrer _ dj' ouvére, n'ovrans, dj' ovréve, dj' ouvêrrî; dj' é ovré

(La Gleize) (LR) dj' oûvère ovrans

(Liège)(JD) intrer _ dj' inteûre, inteûrerè; mostrer _ dji mosteûre; ovrer _ dj' oûveûre

_ certains VERBES en -rder-rner-rter: - r _ Ý + finale muette:

.waurder _ dji waude, dji wauderè (id. en EW: JD)

dispièrter_ dji dispiète-èrtéye

pwârter _ dji pwate (id. en SW(B1);OW: pwate et poûte; EW: dji pwète)

toûrner _ dji toûne (cf en SW (B1;Warm.: quu dju toûneûche) 31

.bwèrder(EW: JD)_ dji bwède

bourder(id) _ dji boûde

en -rler (Bastogne):

.pârler _ i pâle, is pârlant; i pârlot; i pâlerè

qu'i pâle; pârlé

en -ster (EW: JD):

. adjuster_ dj' adjusse (EW) adjustêye

 

_ rôster (ôter): -st- _ -ssst-: dji rôsserôstéye

mostrer: dji mossemostère

pruster: dji prusseprustéye

goster: dji gosse (EW: JD: +)gostêye; i gostrè(JD: +) gostêyerè

coster: ça cosse (EW: JD: +) costêye

_ acsèpter: dj' acsèpe(SW: B1;EW: JD) (JD) acsèptêye;

il acsèptrè (SW) qu'il acsèpe

_ divers:

__le verbe DINER (duner: SW: LV)

. indicatif présent: dji done (SW: dène)

. condition.présent: donereu, -évedôreu, -éve

. futur simple: donerèdji dôrè (donrè: est-w: JD)

(dènerè, dinrè: SW: MFT)

. participe présent: dinant (OW: donant). participe passé: diné (SW: Warm: dèné)(OW: doné)

__(centre-wallon) choûter:

. aux 2es personnes de l'IMPERATIF: choûtechoû; choûtezchoû

__(sud-wallonBastogne)

encombrer: il encombe; il encombrè;qu'il encombeencombruche

an'ministrer: il an'minisse, il an'ministrant; qu'il an'minisse

__(est-wallonLiège)(JD)

pèser: dji peûse, peûserè

lèver: dji lîve, lîvrè crèver: dji crîve

(= Bast.(SW);

aclèver: dj' aclîve

hèrer: dji hére, hérerè sèrer: dji sére, sérerè

ètèrer: dj' ètére rèser: dji rése

hiner: dji hène, hinerè adviner: dj' advène

miner: dji mon.ne mine, minerè ou mon.nerè

(dji mon.no: SW: LV)(i moune: SW: Warm)(mwène, mêne: OW)(inf.: min.nè(OW)

limer: dji leume

dorer: dji dôre forer: dji fôre

32

cover: dji keûve dimorer: dji d'meûre, d'meûrerè

hover: dji heûve, heûvrè plorer: dji pleûre

prover: dji prouve trover: dji trouve (=OW), trouverè;

vos troûveroz(My)

bouwer: dji bowe louwer: dji lowe, ...

toumer: dji tome, toumerè foumer: dji fome, ...

(teume: SW: LV)

djuner: dji djeune, dji djunerè

strumer: dji streume, dji strumerè

lumer: dji leume durer: dji deure

hurer: dji heûre durer: dji deûre

mès(u)rer: dji mèseûre

ûler: is heûRlint

__ dimèrer: (OW) i d'meûre-eure; (EW) d'moré(p.p.); (SW) i d'meûrrè (LV), dji d'meurans(MFT)

 

2) Changements dans la DESINENCE

à l'indic. présent et subjonctif présent et dérivés: la désinence -éye:

_ certains VERBES en -(e)ler (voir plus haut) _ -(e)léye

_ les VERBES en -yeleryeter

.disbrauyeler _ dji disbrauyeléye; dji disbrauyeléyerè disfouyeter _ disfouyetéye

.bîyeter coyeterèmîyeterfouyeterscayeter et leurs dérivés

_ les VERBES non repris dans les exceptions précédentes, dont le radical se termine par 2 consonnes qui ne font pas partie d'une diphtongue -inonan...:

.blameter _ dji blametéye; dji blametéyerè

abwèssener dj' abwèssenéye

.aprèsterpèneter; (EW) arèster

Donc tchanter, rimonter, pwinter suivent la règle générale: dji tchanterimontepwinte, ...

_ les VERBES en -eter

.acheter _ dj' achetéyerè (id. en est-w avec atcheter)

broucheter _ brouchetéyerè

trameter_ trametéye (sud-wallonBastogne)

.acrotcheter, ablouketer: id

! anicheter_ il anicheanichetrè, qu'il aniche (SW: Bast.)

 

 

33

_ les VERBES en -ener

.(C49) bassener _ i bassenéye (abattre (des fruits),

che°vener _ i che°venéye (fourgonner)

.(SWBast.) aforner_ il aforne afornéye (vx); il afornerè, qu'il afornéye

. (id.) ancrer _ il ancréye

 

Verbes totalement irréguliers

1) ALER

ènn'aler

è raler

Indicatif présent

va

vas

va

dalans

dalèz, -ez -oz

vont

va

vas

va

alans

alez-oz

vont

va

vas

va

dju vons

aloz

vont;vant

va

vas

va

alans;

djons(JD)

alez

alèt, vont;

djont(JD)

VA

VAS

VA

ALANS

ALOZ-EZ

VONT

Imparfait

aloû (EM)

;daleu

aloûs;...

aloût;...

 

dalinetèt;...

alè, -éve

-eu, eûve

-o (Ard)

alès, ...

alèt, ...

alînes, ..

alîz

is-alîne;

il alint,

-in.n

alo

 

-os

-ot

dj' alins

alîz

alint

aleû, -éve

ALéVE

-EU

ALéVE-EUS

ALéVE-EUT

ALINS

ALîZ

is-il

ALINT

Futur

dira

 

dirons

dirèz

is diront

îraî, îrè

îrè

îra, îrè

îrans

îrez-ez

is-il îront

îrê

îrès

îrè

dj' îrans

îroz

il îrant

îrè

îrès

îrè

îrans

îrez

îrèt

îRè

îRèS

îRè

îRANS

îROZ-EZ

is-il

îRONT

Passé composé

a dalè

aîa stî

ê stî

 

A STî

PQP

 

avè, ... stî

avo stî

 

AVéVE-EU

STî

34

Futur antérieur

 

auraî-rè stî

 

 

AURè STî

Passé surcomposé

 

aî ieû stî, ...

 

 

A IEûAVU STî

Conditionnel présent

 

 

 

 

 

 

 

 

 

îrè, -réve,

-reu, reûve îro (Ard)

îrès, ...

îrèt, ...

îrines, ..

îrîz

is-îrine,

il îrint, ...

îro

 

îros

îrot

dj' îrins

îrîz

il îrint

 

îRéVE -EU

 

îRéVES-EUS

îRéVE-EUT

îRINS

îRîZ

is-il

îRINT

Conditionnel passé:

 

aurè stî, ...

 

 

AURéVE-EU STî

Conditionnel passé surcomposé

 

aurè ieû stî

 

 

AURéVE-EU IEûAVU STî

Subjonctif présent:

vâye

vauye,

vaye;voye (Ard)

vauyes,

vayes;

voyes(Ard)

vauye, vaye;voye(Ard)

alanche; Ard)dj' alinche

aléche, aloche; alîche (Ard)

vôyenuche

vonche; alinche (Ard)

vache

 

 

vache

 

 

vache

 

alinche_

 

 

alîche_

 

 

 

alinche:

3 formes du subj.impft

 

VåYE

 

 

VåYE

 

 

VåYE

 

ALANCHE

 

 

ALOCHE

-éCHE

 

 

ALèCHE

VONCHE

Subjonctif imparfait

 

alîche

alîche

alîche

alinche

alîche

alinche

aluche

aluche

aluche

alinche

alîche

alinche

 

ALICHE

ALICHE

ALICHE

ALINCHE

ALîCHE

ALINCHE

Subjonctif passé

 

eûche (uche)(N);

eûye(eûche ) (S); oye (Ard) SITî

 

 

EûCHE SITî,

âYE SITî

Subjonctif passé surcomposé

 

eûche (uche)ieû stî(N), ...

 

 

EûCHE IEû STî,

âYE AVU STî

Impératif

dalons

va

alans

alez,

-oz

va

djans

alez

va

djans (JD)

VA

ALANS

ALOZALEZ

36 Participe présent

dalant

alant

alant

alant

ALANT

Participe passé

dalé

alé stî (surtout)

s(u)tî(MA 51)s(i)tî

stî, -ou,

-u

STî

Infinitif

daler

aler, -è

 

aler

ALER

ènn'ALER: s'en aller, partir

Indicatif présent: dj' è va ou dj' ènnè va, ...;

nos 'nn'alans ou nos-ènn'alans, ...;

il èvont ou il ènn'èvont

Participe présent: ènn'alant

Participe passé: ènn'alé

Subjonctif présent: qui dj' èvaye ou qui dj' ènn'èvaye, ...

Subj. imparfait: qui dj' ènn'aliche, ...

Impératif présent: vas-è, alans-è; alez-è, aloz-è

Participe présent: ènn'alant

Participe passé: ènn'alé

è RALER: s'en retourner

Indicatif présent: dj' è r'va; nos-è ralans; il è r'vont

Impératif présent: va-r-z-è, alans-r-z-è = aloz-r-z-è

_ Passé simple d'ALER: (EW) dj' ala, ...

2) Fé: faire, et ses dérivés

Indicatif présent

djè fé

fés

fét

f(è)yons,

f'jons

fèyez, -èz,

-oz, fiez, f'jez

fèyenut,

font;

féstèt(O3)

dji faî

ti faîs

i faît

fians;C49 fe°jans

vos fioz; fiez (Ard)

faîyenut; fièt (SE)

fwaît(LV)

fijans(LV)

 

fèjoz(MFP)

 

fijèt(LV)

(JD) fê

 

 

(JD) fans

 

(JD) fez;

f'soz(Sta)

(JD) fèt (pfs: font)

FAî

FAîS

FAîT

FIANS

 

FIEZ, -OZ

 

FIèT,

FAîYENUT

Imparfait

f(è)yeû,

f'jeû,

fèyè;...;

fieu, fèyeu (WB);(EM) fzoû

f(è)yine

f'jine,

-éne

f(è)yîz,

f'jîz

f(è)yine,

f'jine,

-éne;

f'zinetèt;

(WB)

fyint

fiè, fiéve, fieu,

fieûve; fio(Ard); fe°jeûve (C49)

fyin.n, ...

 

fyîz, ...

 

fyin.n, ...

f'jo(LV);

fayo, fèjo

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

f'jint(LV);fizint (Mont);

fèjint

féve

 

 

 

 

 

(E13)

f'sins

 

fîz

 

fît(WB);

fizît;

f'sèt(My); (E13)

fusint

FIéVE,

FIEU

 

 

 

 

FYINS

 

 

FYîZ

 

FYINT

 

Futur simple

fré

 

 

frons

frez

front

dji fraî,

 

nos frans

frez, -oz

is front

frè(LV);

fèrè (MFP)

 

 

froz(MFP)

f(è)rant

(MFP

(JD) frè

FRè

FRèS

FRè

FRANS

FREZ, -OZ

FRONT

Passé composé

 

dj' aî, a faît

 

 

DJ' A FAîT

PQP

 

dj'avè, ... faît

 

 

DJ' AVéVE AVEU FAîT

Futur antérieur: dj' aurè faît, ...

Passé surcomposé: dj' a ieûavu faît, ...

Conditionnel présent

f'reu

f'rè, -éve,

-eu, -eûve;

fro(Ard)

f'ro

f'reû

F'RéVE,

F'REU

Subjonctif présent

fèye,

f'zisse

fèyes

fèye

f(è)yonche;f'zisse

(O3)

f(è)yéche, -oche

fèyenuche;

f'zistèt(O 3)

faîye

faîyes

faîye

fianche

 

fioche

faîyenuche

 

fasse

FAîYE

FAîYES

FAîYES

FIANCHE

 

FIOCHE,

FIéCHE

FIèCHE,

FAîYENUCHE

Subjonctif imparfait

fèyiche,

-eûche

fèyîche,

-éche,

-inche

fyiche

fyiche

fyiche

fyinche

fyîche

fyinche

 

(LR) fihe

 

(LR)fihins (LR)fihîz (LR)fihint

FYICHE

FYICHE

FYICHE

FYINCHE

FYîCHE

FYINCHE

Subj. passé

 

eûche(uche ) eûye (eûche) faît

 

 

 

Impératif présent

fèyons

fèyez, -èz, -oz

faî

fians

fioz

fajans(LV)

fans

FAî

FIANS

FIOZ, FIEZ

Participe présent

f(è)yant;

(EM)fèsant;f'jant, f' sant

fiant; fe°jant (C49)

f'jant(LV)

f'sant(Sta, My)

FIANT

Participe passé

FéT

FAîT

fwaît(LV);

fêt(MFT)

FêT

FAîT

Infinitif présent

fé, fè

fé(MFT)

N.B. (E13) i firit: il fit

N.B. Conjugaison interrogative

(BD, 130) " Seuls, le mode indicatif et le conditionnel peuvent prendre la forme interrogative."

ex.: ALER:

Présent: va-dje, vas-se, va-t-i, alans-gne, alez-ve, vont-is?

Imparfait: aléve-dju, aléves-tu, alève-t-i, alîs-ne, alîz-ve, alît-is Futur: îrè-dje, îrès-se, îre-t-i, îrans-gne, îroz-ve, îront-is

Passé composé: a-dje sitî, as-se..., a-t-i, avans-ne, avoz- ve, ont-is stî?

PQP: aveu-dje, aveus-se, aveut-i, avins-ne, avîz-ve, avint-is stî?

Futur antérieur: aurè-dje sitî, ...

Conditionnel présent: îreu-dje, îreus-se, ...

N.B. (est-wallon)

passé simple: ala-dje, alas-se, ala-ti, alîs-ne, alîz-ve, alît-is

passé antérieur: ava-dje situ, avas-se, ava-t-i, avîs-ne, avîz- ve, avint-is stu?

ex.: èSSE: èstans-ne

N.B. - Qui va-dje fé (= (EW) qui va-djdju fé?)

2) 2e conjugaison: les verbes en -î

(CW: -i (S)-è (S) & en -î (-yii(S)-iè(Ard)

INDICAT. PRESENT

 

 

 

 

bache

 

bachons

bachèz, -îz

bache

baches

bache

bachans

bachîz,

-oz;-ez (Ard)

bachenut; bachèt

(S, Ard)

bache

bahe

bahes

bahe

bahans

bahîz; (LR) -îz,

-oz

bahèt

 

-E

-ES

-E

-ANS

-îZOZ

 

-ENUTèT

IMPARFAIT

 

 

 

40

 

bachè, -éve -eu, eûve

-o;-ive (C49)

bachès, ...

bachèt, ...

bachînes,

-chins,

-chin.n;

-ines(C49)

bachîz

bachint, ba chin.n, bachèt

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

bachîz (Warm)

bahîve

 

 

 

bahîves

bahîve

bahîs

 

 

bahîz

bahît

-éVEEU

 

 

 

-éVESEUS

-éVEEUT

-INS

 

 

-îZ

-INT

FUTUR S.

 

 

 

 

bacheraî

bacheraî,

-ras, -rès

-ra, -rè

bacherans

bacheroz,

-rez

bacheront

 

baherè

baherès

baherè

baherans

baherez

baheront

-Rè

-RèS

-Rè

-RANS

-REZROZ

-RONT

PASSE COMPOSE

 

 

 

 

 

aî, a bachî;aî bachè(Ard)

 

a bahî

DJ' A

BACHî

PQP

avè,

-éve,

-eu, -eûve -o (Ard)

 

dj' aveû bahî

AVéVE AVEU

CONDIT. PRESENT

bachereû

bacherè-éve-eu, eûve-ro

 

bahereû

-RéVEREU

 

 

SUBJONCTIF

PRESENT

 

 

 

 

 

 

 

bache

bache

bache

-anche

-îche,

-oche

-enuch

 

bahe

bahe

bahe

bahanse

bahîsse

bahèsse

-E

-ES

-E

-ANCHE

-îCHEOCHE

-èCHE -ECHENUCHE

 

41

SUBJ. IMPARFAIT

bachîche

bachîche

bachîche

bachinche

bachîche

bachinche

 

bahasse

bahasse

bahasse

bahahîsse

bahahîsse

bahahîsse

-ICHE

-ICHE

-ICHE

-INCHE

-îCHE

-INCHE

IMPERATIF PRESENT

bache

bachans

bachîz, -oz -ez (Ard)

 

bahe

bahans

bahîz

-E

-ANS

-îZOZ

PARTICIPE PRESENT

bachant

 

bahant

-ANT

PARTICIPE PASSE

bachî

 

bahî

INFINITIF

bachî, -i; -è (Ard)

 

bahî

Verbes partiellement irréguliers

CHANGEMENTS dans le RADICAL

_ les VERBES en -oyî, -èyî (sauf lèyî), -iyî (sauf aviyî):

oèi _ ô.é, î lorsque la dernière syllabe est muette:

.broyî _ dji brôye; dji brôyerè (EW: idem.)(SW: MFT, LV: broye, ploye, loye)

plèyî _ dji pléye; pléye !

wiyî _ dji wîye; qui dj' wîye

.s'anoyî, broyî, froyî, èvoyî, loyî(id: EW), noyî, soyî, voyî; agréyî, nèyî, plèyî, wèyî (N); abiyî, criyî, disbiyî, fiyî, foryî, piyî, priyî, striyî, wiyî et dérivés.

(est-wallon: JD) coyî

(EW) priyî _ dji prèye, di prîyerè

si fiyî_ m' fèye

_ spaurgnî: r _ Ý quand la dernière syllabe est muette aux mêmes temps que ceux précité:

.dji spaugnespaugnerèqui dji spaugne

.cf aussi: taurdjî

_ (centre-wallon: au sud) sètchi, paurti, sôrti (du 3e groupe de conjugaison) se conjuguent, dans le sud surtout, comme BACHî

_ (centre-wallon) waîtî: à l'impératif présent2e p.:

. waî = waîte ou waîtîz, -oz

_ (est-wallon: JD)

clignî _ dji clègne, clignerè rilignî_ i r'lègne, r'lignerè

priyî _ dji prèye, prîyerè si fiyî_ dji m' fèye

babouyî _ dji baboye mouyî _ dji moye

cafougnî_ dji cafogne,

et " d'autres verbes en oyî et ougnî " (JD, 177)

42

Verbes totalement irréguliers

_ lèyî et dérivés: totalement irréguliers, à assimiler aux verbes du 5e groupe: dji laî (EW: JD: lê); lèyant; lèyî

PRESENT

léche

 

léyenut;

-nèt (WB)

FUTUR

léra,

lèyera

CONDIT.

 

SUBJ

què dj' léche

IMPERATIF

lèyèz,

léchèz

PARTICIPE

léchant

lyî, léchî

INFINITIF

l(è)yî,

léchî

laî

lèyoz, ...

laîyenut, ...

laîrè

 

laîreu, ...

qui dj'

laîye

laî

lèyîz, ...

lèyant

lèyî

 

lèyî

laî(LV);lé (MFT)

lèyez(MFT)

lèyint(LV)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

lèyant

lâichu(LV)

 

laîre(LV);

lêchi(Warm lêssi(MFP)

 

 

 

 

lêrè

 

lêreû;

is lêrît

 

 

 

lèyoz

 

lèyant

lèyî

 

lèy(î)

 

LAî

 

LèYèT,

LAîYENUT

LAîRè

 

LAîREU, -éVE

QUI DJ' LAîYE

LAî

LèYOZ, -îZ

 

LèYANT

LèYî

 

LèYî

Sous-groupe en -yî

Sous-groupe en -yî (CW: -î(N), -iè (Ard)(OW: -yi)

Modèle: consyî: dji consîye, nos consians; p.p.: consyî

dji consîyerè; qui dj' consîye

(idem en SW, OW, EW: ex.: dji rovîye, r'nètîye(SW: MFT); rovyi(p.p.)(MFP)

_ divers:

(EW: LR) nètyi _ i nètèye nèti (Stavelot-My) _ i nètih;

plêtyi plètèye plêti i plêtih

tchèryi tchèrèye tchèri i tchèrih

wêdyi wèdèye wêdi i wêdih (EW: JD) payî _ dji pâye, påyerè

sayî _ dji sâye, såyerè

(SW) is crîrant

43

3) 3e conjugaison: les verbes en -i

Les verbes en -i (inf.p.p.indic. prés. sg )(-ichant: au part. prés.)

INDICAT. PRESENT

 

 

 

 

gârni

gârnis

gârnit

-ichons

-ichez,

-èz, -oz

-ichenut

gârni

gârnis

gârnit

-ichans

-ichoz;-ez (Ard)

-ichenut;

-èt(SE)

fini

finis

finit finichans

finichoz

finichant

finih

finih

finih

finihans

finihez

finihèt

-I

-IS

-IT

-ICHANS

-ICHOZEZ

-ICHèT, ICHENUT

IMPARFAIT

gârnicheu, -è

-ichéve,

-eu, eûve -è;

-o(Ard)

finicho

finihéve

 

 

 

 

-ICHéVE

-ICHEU

 

 

FUTUR

gârniraî

-iraî,

-irè, ...; -icheraî (Ard), ...

finîrè

finiherè

-IRè

PASSE COMPOSE

aîa gârni...

ê fini

dj' a fini

A -I

PQP

avè, -éve,

-eu, eûve;

-o gârni

avo fini

dj' aveû fini

AVEU, -éVE

-I

FUTUR ANT.

auraî, -ègârni

ârê fini

dj' årè fini

AURè -I

PASSE SURCOMPOSE

aîa ieû gârni avè... ieû gârni

 

 

A IEûAVU -I

CONDITION. PRESENT

gârnireû

-irè, -ireu

-iréve,

-ireûve;

-ichero (Ard)

finîro

finihereû

-RéVEREU

SUBJONCTIF

PRESENT

finiche

-iche; (C49)

fe°nîye

finiche

finihe

-ICHE

 

44

SUBJ. IMPARFAIT

gârnichich e, ...

finichuche

finihasse

-ICHICHE

 

IMPERATIF

PR.gârni

-chons

gârnichez, -èz, -oz

gârni

gârnichans

gârnichoz

fini

finichans

finichoz

finih

finihans

finihez

-I

-ICHANS

-ICHOZEZ

PARTICIPE PRESENT id

gârnichant

finichant

finihant

-ICHANT

INF. id

gârni

fini

fini

-I

Verbes irréguliers

_ aviyîavancî, du 2e groupe, se rattachent à ce 3e groupe

_ sètchi se conjugue de deux façons: comme le 2e ou le 3e groupe:

sètchi - dji sètchesètchantsètchi

sètchisètchichantsètchi

_ paurti et sôrti _ r disparaît lorsque la syllabe finale est muette: se conjuguent comme le 2e ou le 3e groupe:

.paurti _ dji paute (OW: id)pauterèpaurtantpaurtévepaurti

paurtirèpaurtichantpaurtichévepaurti

.sôrti _ dji sôte sôterèsôrtantqui dj' sôtesôrti (-u(OW)

sôrtirè sôrtichant qui dj' sôrtiche sôrti

_ ! (EW: JD) dji sôrte

.(EW: JD) tchèrdjî _ dji tchèdje

_ (OW) fini: fait au futur: fini(che)raî;

au conditionnel: fini(che)reû

_ (OW: GR) soufri - p.p. soufru; sinti - p.p. sintu

4) 4e conjugaison: verbes en -u

. inf. présentP.P. en -u (ou -è)

N.B. Ne sont pas compris dans ce groupe:

les participes pris comme infinitifs (5e groupe): oyu pour 'ôre', tinu pour 'tinre', vinu pour 'vinre', soyu pour 'sawèsèpe', oyu pour 'awè'.

SERIE 1: avec l'indicatif présent sg en -e:

ascropu, wasu, ...

INDICAT. PRESENT

 

 

 

 

wase;

oûse(WB)

wase

 

wase (MFT)

 

 

 

 

wèse(JD)

 

WASE

FUTUR

 

 

 

 

 

waserè

 

 

wèserè

 

 

 

 

-Rè

IMPARFAIT

waseu, ...

 

wèséve

 

-éVE

-EU

SUBJ. PRESENT

wase

 

 

wèse

 

-E

SUBJ. IMPARFAIT

wasiche

 

 

 

 

wèsasse

-ICHE

PARTICIPE PRESENT

wasant

 

 

 

wèsant

-ANT

IMPERATIF

wase

 

wèse

-E

INF.onzu

wasu

ôsu(LV)

wèseûr

WASU

PART.PASSE

wasu

 

wèsou

WASU

 

Verbes irréguliers: DWâRMU et SIèRVU

_ dwârmu et sièrvu perdent -r- devant une syllabe muette à l'indicatif présent et aux temps dérivés, au sg du subj. présent et de l'impératif présent:

.dji dwâmerèsièverè; nos dwârmanssièrvans;...

PRESENT doûr, dôr, doûme, dôme, dwa, dâme, dwâme

dwâme, dwa

dwame (x), dwar

dwème,

i dwêrt

DWAME

-ES

-E

DWâRMANS

DWâRMOZ,

-EZ

DWAMENUT

FUTUR

dwâmerè; dwaraî, ...

dwamerê

dwèmerè

DWAMERè

_ -M-

IMPARFAIT

dwârmeûve, ...

 

dwèrméve

DWâRMEU,

-éVE

_ -RM-

SUBJ. què PRES. dj'

doûrme,

-ôr-,

dwâ®me,

dâme,

don.me

qui dj'

dwame

dwame

dwème (JD)

DWAME

-E

-E

DWâRMANCHE

-OCHEéCHE

-èCHE

ENUCHE

SUBJ. IMPFT

qui dj' dwârmiche, ...

dwarmuche

dwèrmahe (JD)

DWâRMICHE

_ -RM-

IMPERATIF

dwa(me)

dôr(Warm), ...

 

DWAME

DWâRMANS

DWâRMOZ,

-EZ

PART.PRES.

dwârmant

dwarmant

dwèrmant

DWâRMANT

PART.PASSE

dôrmu

dwârmu

dormi;(MFT

dwarmou

dwèrmou

DWâRMU

INFINITIF

dôrmu, ...

dwârmu

dwarmi;MFT

dwarmou

dwèrmou

DWâRMU

PRESENT

siè®, chève, chér

(WB) èles chèrvenèt

siève, siè

 

 

sièvenut

 

 

 

 

(My) is

sièrvèt

SIèVE

-ES

-E

SIèRVANS

SIèRVOZEZ

SIèRVèT

SIèVENUT

 

 

 

 

 

FUTUR

sièverè;

sièraî, ...

 

 

SIèVERè

_ -V-

IMPARFAIT

sièrveûve, ...

 

 

SIèRVéVE,

-EU

_ -RV-

SUBJ. PRES.

qui dj' siève

 

 

SIèVE

SIèVES

SIèVE

SIèRVANCHE

SIèRVOCHE -éCHE

SIèRVèCHE

SièVENUCHE

SUBJ.IMP.

sièrviche

 

 

SIèRVICHE

PART.PRES.

sièrvant

 

 

SIèRVANT

PART.PASSE

sièrvu

 

 

SIèRVU

INF.

chèrvi(O3, 00);(00)

sièrvi, -u

sièrvu,

 

(Eo)

chèrvi,

(vx: )

sièrvi

SIèRVU

 

 

SERIE 2: les verbes

avec la dernière lettre du radical à la 1re pers. et -t à la 3e pers. du singulier

PRESENT

mwér(O3)

 

morons(O3)

 

 

 

courenèt

(WB)

coûr

môr; moûr

nos courans

morans

 

 

is coûrenut

môrenut

 

 

 

morans(MFP

 

 

 

 

 

 

coûr (JD)

moûr (JD)

 

 

 

 

 

 

corèt

COûR

MôR & sv.

nos COURANS

MORANS

vos

COUROZ

MOROZ

is

COURèT,

COûRENUT

MORèT,

MôRENUT

IMPARFAIT

coureu(WB)

moroû(O3)

coureu, ...

moreu, ...

 

 

COUREU,

-éVE

MOREU,

FUTUR

coûrraî, .. môrraî, ..

 

(JD) courrè

COûRRè

MôRRè 47

SUBJ.PRES. coûre

moûre

morisse(O3

coûre

môre

 

 

 

COûRE

MôRE

SUBJ. IMPARFAIT

couriche

moriche

 

 

COURICHE

MORICHE

PART.PRES.

courant(00

courant

morant

 

 

COURANT

MORANT

IMPERATIF

morèz (O3)

couroz, ...

moroz, ...

 

 

COûRMôR

COURANS

MORANS

COUROZ, -EZ

MOROZ, -EZ

INFINITIF

couriu, moriu

couru

moru

 

cori

mori

COURU

MORU

PART.PASSE couru

couru

moru

courou(MFT

moru, couru (LV)

 

-U

Verbes irréguliers

Valu, falu (EW: valeûr, faleûr)

PRESENT

dji vau

nos valans

i faut

valans(MFT

vât

i fåt

DJI VAU

NOS VALANS

i FAUT

FUTUR

i faura

(WB)

dji vaurè, -aî

i faurè,

-ra

 

 

faurè

(Warm)

(JD)i vårè

i fårè

VAURè

i FAURè

IMPARFAIT

faleut

valeu, ...

faleut, ...

falot;

-eut(Herb)

valéve, -eû

faléve,

-eût

VALéVE,

-EU

i FALEUT,

-éVE

CONDIT.

i faurèt(WB)

dji vaureu, ...

i faureut, ...

 

fârot

 

i fåreût

VAUREU,

-RéVE

i FAUREUT

, -REUT 48

SUBJ. PRES.

qui dj' vale

qu'i faut

 

(LV)qu'i fauche

 

qu'i fåye

VALE

FAUT

SUBJ. IMP.

qui dj' valiche

 

 

qu'i falasse

VALICHE

FALICHE

PART. PRES.

valant

falant

falant(LV)

 

VALANT

FALANT

PART. PASSE

valu

falu

falu(LV);

-ou (MFT)

(JD) valou

falou

VALU

FALU

N.B. (EW) passé simple: i fala

Polu (p'lu), volu (v'lu) (OW: poli, pouli, pouvwêr)

(EW: poleûr;(E13) v(o)leûr)

PRESENT

pou; pû(O3), pu, vu(Ni)

vû(O3);vou

pouvons,

p'lons;

polons(O3)

pouvez,

p'lez; polèz(O3);

volez

 

 

pouvenut,

poulenut;

peuletèt (O 3);(WB) pouvèt;O3:

veuletèt,

veuttèt

pou

vou

 

 

p'lans

vlans

p'loz

 

v'loz

 

 

polenut, ..

 

 

volenut, ..

pou, vou

(MFT);

(LV) pu,

vu

p'lans,

v'lans

(MFP)plez, -oz;plèz(LV),

vloz, -ez

(MFT);

vlèt

 

 

(JD) pou

(JD) vou

 

(JD)

polans,

volans;

(LR) v(o)lans

 

(E13) v'lez, v'loz

 

polèt(WB)

POU

VOU

 

 

P(O)LANS

V(O)LANS

 

 

P(O)LOZ,

-EZ

V(O)LOZ,

-EZ

 

P(O)LèT,

POLENUT

V(O)LèT,

VOLENUT

FUTUR

poûraî

pôrè..

vôrè..

(LV)

pôraî,

vôraî;MFP

vô-voûr-

(JD) pôrè

(E13) vôrè

PôRè

VôRè

49

IMPARFAIT

pouveu,

p'leû, -è

vouleu

pleu;rare: poléve, ...

vleu;rare:

voléve, ..

p'lo,

v'lo

 

 

 

v'léve

(E13)

P(O)LéVE,

-EU

V(O)LéVE,

-EU

CONDIT.

poûreû, -è;

poûreu(WB)

voûroû(EM)

voûré(O3); vôreû(WB); vourè;

(O3 pl)is

voûrinetèt

pôreu, ..

 

vôreu, ..

pôro (LV)

(pôrîz(MFP

vôreu(MFT), vôré(Warm

vôro (LV)

 

pôreû

 

vôreû

 

PôREU,

-éVE

VôREU,

-éVE

SUBJ.PRES.

pouye,

pouche,

puche

pouyes, ...

pouye, ...

pouvonche, p'lonche

pouvéche,

p'léche,

p'loche

pouvenuche poulenuche; (O3)

volistèt

qui dj' pouye (sg)

vouye (sg)

 

 

 

p'lanche

 

p'loche

 

 

polenuche

puche,

vuche(LV)

 

 

(LR) vôye

 

 

 

(LR) volanhe,

-ohe, -èhe

POUYE

VOUYE

POUYES

VOUYE

POUYE

VOUYE

P(O)LANCHE

V(O)LANCHE

P(O)LOCHE -éCHE

V(O)LOCHE

-éCHE

P(O)LèCHE

-ENUCHE

V(O)LèCHE

-ENUCHE

SUBJ.IMP.

pouviche

 

p'lîche,

puchîche,

pouvîche ou -éche,

-inche

qui dj' p(o)liche

v(o)liche

polinche

volinche

 

(LR) pôvihe

 

pôvihins

(LR)

P(O)LICHE

V(O)LICHE

P(O)LINCHE

V(O)LINCHE

PART.PRES.

p'lant,

pouvant;

volant(O3)

 

p(o)lant

v(o)lant

p(o)lant

v(o)lant

 

P(O)LANT

V(O)LANT

50

PART.PASSE

v(o)lu, voulu(00)

p'lu

v'lu

polou, volou(MFT)

p(o)lou

v(o)lou

P(O)LU

V(O)LU

INF.

p(o(u)lu,

pouvu;

polwâr(O3) povwâr

(O3)volwâr (00)v(o)li, voulu, voulwêr

 

p(o)lu

 

 

v(o)lu

p'leur

 

 

v'leur(MFT

(JD)poleûr

polou (Wa)

 

(JD)voleûr

polou(Wa)

P(O)LU

 

 

V(O)LU

 

 

_ passé simple: (EW) dji polavola (WB)

Divu (d'vu) (EW: diveûr)

PRESENT

dwè(00),

dwa(O3),

d'vons(O3)

d'vez

dwèvetèt

(Barb),

dwa-(O3)

dji dwè, deu

dwèvans,

d(u)-

d(u)voz, ..

dwèvenut, ..

(Warm, MFP) dè;deu(MFT;do, du(LV)

d'vans(LV)

d'voz(MFP), -èz(LV)

d'vèt(LV)

deû

 

 

d'vez(WB)

DEU, DWè

D(I)VANS

D(I)VOZ,

-EZ

D(I)VèT,

DWèVENUT

FUTUR

duvra;

d'vrè(O3)

dwèrè, ..

duvrè, ..

duvraî(LV)

(JD)deûrè. d(i)vrè

D(I)VRè

IMPARFAIT

d'voû(O3)

dwèveu, ..

duveu, ..

d(u)vo(LV)

d'véve(WB)

D(I)VéVE,

-EU

CONDIT.

d'vroû(O3)

d(iu)vreu, ..

deûreu(MFT

deûriz(Hou

 

divrîz(WB)

is deûrint(WB

D(I)VREU,

-éVE

SUBJ.PRES. què du d'visse(O3 qu'is d'vissetèt

(O3)

 

qui dj' dwève, duye

 

duche (LV)

 

DUYE,

DWèVE

SUBJ.IMP.

qui dj' dwèviche,

duviche

 

 

DUVICHE,

DWèVICHE

PART.PRES.

dwèvant,

d(ui)vant

d(u)vant (LV)

 

D(I)VANT

51

PART.PASSE

d'vu(O3)

d'vu

d'vu(LV)

 

D(I)VU

INF.

(O3)d'vwâr

(00)

d(èi)vu

d(èi)vwêr

d(i)vu

d(iu)vu

(LV)

(Eo)

d(iv)eûr, divou

D(I)VU

Verbes en -iè (participe présent en -iant)

Couviè, douviè (CW: en Ard: covrudovru) (EW: JD: covridovri)

et dérivés

PRESENT

douve

 

 

 

douvians

douvère (Warm);MFP

droûve,

drouvère;

drûve(LV)

doûve, (pfs)(JD) douveûre;

droûve

D®OUVE

 

FUTUR

douvrè, ...

douverè

(Warm)

(JD)douvrè doûveûrrè;

droûverè

D®OUVRè

IMPARFAIT

douvieu, ..

 

drôvîne(Wa

D®OUVIEU, -IéVE

SUBJ. PR.

qui dj' douve

 

 

D®OUVE

SUBJ.IMP.

qui dj' douvyiche

 

 

D®OUVYIC HE

IMPERATIF

 

drouvez(WB

douve

douvians

douvioz

 

douvrans

(Warm)

 

 

 

D®OUVE

D®OUVIAN S

PART.PRES.

drouvant

(WB)

douviant

douvrant(W arm)

 

D®OUVIAN T

PART.PASSE

drouvu;

-i(WB)

douvièt (f.-e;

-iéye)

drovu(MFP)

drovou (covrou)

DOUVIèT,

DROVU

INF. (O3)

drouvri;

drouvi, -u, douvri(00)

douviè

 

(Eo)drovi, -viért; dovri,

-viért; d®ouvi,

d®oviè

DOUVIè,

DROVU

 

 

52

 

5) 5e conjugaison: les verbes en -DE, TE, SE, PE, CHE, R, Y, RE

.coude, crinde, dischinde, disfinde, djonde, ètinde finde, fonde (= fonre), keûde (= keûse), modemoude, piède, pinde, ponde (= ponre), prinde (irrég.), rèsponde, rinde, rèsoûde (= rèsoûre) (irrég.), soûde, spaude, stinde, strinde, stwade, tinde 1, tinde 2, tonde, twade, vinde et dérivés

PRESENT

piè®d spâ®d,

spaud

pièrdons

FUTUR

pièdrons

(WB)

CONDIT.

 

 

SUBJ.PR.

què dj' piè®de,

spâ®de

PART.PASSE

 

pièd

spaud

 

pièrdans

 

pièdrè

spaudrè

 

pièdreu, ..

 

 

qui dj' piède

sipaude

 

pièrdu

 

 

 

 

 

 

(MFT)is

pièdrant;

spâdrê

 

pièdreu (MFT)

piêr, pièr(WB); pièd (LR) i spåd'(cf i pièd'(WB) pièrdans

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

pièrdou

 

PIèD

SPAUD

 

PIèRDANS

 

PIèDRè

SPAUDRè

 

PIèDRéVE, -REU

 

 

PIèDE

SPAUDE

prinde:

PRESENT

prind

pèrdans

pèrdèz

 

IMPARFAIT

 

 

SUBJ.PR.

què dj' prinde, (rare) prène

SUBJ.IMP.

 

IMPER.

pèrdons

 

PART.PRES.

PART.PASSE

prind

purdans

purdoz, ..

 

 

purdeu,

-eûve, ..

 

 

prinde