Vèrvî, lu 19/04/05

Chèr Lucyin,

Vola aprome ku dj' dène one rèsponse al pitite lète lète ku v' m' av' èvoyé al Novèle An. Dj' î a bin mètou dè tins, èt dju v' dumande du m' bin voleur escuser. Dj' a avou brâmint d' l'ovrèdje, èt vos sav' come mi ku çou k' on n' fêt nin todreût, on l' rumèt toudi a pus târd.

I gn a co k' i m' a v'nou è l' îdèye du v' enregistrer ces Oûves dès Apôtes so one ban.ne, po l' cas ku v' vôrîz l' oy dîre. Si vos d'voz èl mostrer a one saki ki n' sèreût nin afêrti d' lîre lu walon, c' èst pus âhi a comprinde cwand, a fêt k' on lît, on l' pout sûre avou a l' orèye;

Po 'nnè ruv'ni al diskète (ou l' plakète, come vos d'hoz), i fât savou ku m' ordinateûr travaye so "works sur window ". Dju sé k' i n a des cis k' ont avou mâlahi du r'prinde mès diskètes so leû ordinateûr. Dj' aveû èvoyé insi on ovrèdje a André Lamborèl. I d'va tchipoté brâvemint po l' poleûr rulire. Dju v' sohête bone tchance.

Vos d'mandoz avou one pitite biyografiye da mîne. Vola çou k' dj u pou dire

- Dj'a v'nou â monde a Brussèle, lu 23 du may 1925

- Mu mame mora ku dj' èsteû co tot p'tit, lu 23 d' mârs 1927. Sol l' tins ku m' papa, ki travalyéve a Brussèle, èsteût vèf, çu sont sès frés èt sès soûrs du Brâ (asteûre èl comune du Lièneû) ki nos r'purdint, mu soûr èt mi. Nosse papa nos v'néve vèy tos lès sèmedis èt dimègnes. Dj' î d' mona insi 4 ans. C' èst la ku dj' apurda l' walon. Si mès mon.nokes èt lès matantes nos djâzint è francès, on côp k' dj' èsteû a l' ouxh, avou mès p'tits camarâdes, nos n' djâzins ku l' walon. Du ç' tins là, vos l' sav' bin, duvins nos viyèdjes, noun' èfant nu djâzéve lu francès duvant k' i n' fouxhe è scole. E d'vins totes lès familes, on n' oyéve ku l' walon.

- Mu papa su r'maria po poleûr nos r'prinde a Brussèle, èt nos î mète è scole. Dj' a fêt mès primêres adré des Frés, avenue des Nervyins. Mès secondéres, è coléje Sint-Michel, amon lès Jésuites. "Humanités gréco-latine".

- Dj' a intré è Noviciat tins dèl guère, al fin dè meûs d'awout 1943. Deûs an.nèyes du noviciat.

- 1945-1947 : "Candidature en philosophie et Lettres" â Wépion. Nosse mohon du djônes jézuites, po cès ètudes du latin et d' grèc, èsteût r'djondowe, po lès programes èt lès diplômes, avou les 'Facultés Notre-Dame de la Paix" du Namûr.

- 1947-1948: Prumîre an.nèye du filosofiye a Egenhoven (djondant d' l' Louvin).

-1948-1949 : Sôdârd. Dj' aveû dja d'mandé a mès supérieûrs du poleûr èsse missionère è Congo; çou ki fêt ku dju n' rota nin sôdârd come lès ôtes, mins lu "Défense Nationale" mu passa â Ministère des Coloniyes, ki m' fuza fé 6 meûs d' univèrsité a Louvin (Graduat en sciences coloniales). Après çoula, dj' achèva l' an.nèye, k' azès grandès vacances, è coléje Sint-Michel a Brussèle, la k' dju r'purda l' sogne d' on Père survèlyant toumé malâde.

1949-1950: deûzimne an.nèye du filosofiye a Egenhoven.

1950-1953 : prumî tèrme è Congo (duvant ku dju n' foûxhe prête). Deûs ans è p'tit séminêre du Kinzambi, a 6 km. du Kikwit, po-z-acsègnér lès séminarisses (surtout l' latin).

1953-1957: Dju rintra èl Bèljike, toudi a Egenhoven, po studier l' téolojîye.

31-07-1956: ôrdinacion sacèrdotale. Lu dièrin.ne an.nèye du téolojîe, nos l' fuzins èstant dja prêtes, èt tot fzant nos prumîs ministéres, atot-z alant êder des curés d'vins des pârwèsses. .

1957-1958 : A Wépion (Al Pérèle), dièrin.ne an.nèye du fôrmâcion, çou k' nos loumans amon lès jézuites, lu Treûzinine An (du noviciat : priyîre, grande rutrête d' on meûs plin, étude des Régues du l' Ordre), ministéres du prêtre duvins des pârwèsses ou ôte pârt, po-z î êder et aprinde l' ovrèdje adré des pus vîs.

1958, lu 31 du djulèt', dju raléve è Congo po d' bon, asteûre èstant prête. Du ç' tins là, nos fzins des tèrmes du sîh ans, pus târd du cwète... Çou ki m' mina a 1964. Les dîxh-û prumîrès an.nèyes du m' vikèdje du prête è Congo, è diocése du Kikwit (500 km. a l' èss du Kinshasa), dju fouri çou k' nos loumans : missionère itinérant. En one pârwèsse du campagne, lu prête itinérant a l' tchèdje du 100 â 150 viyèdjes, k' i deût visiter. Du ç' tins là, on fzéve des toûrnèyes du deûs ou treûs saminnes, sins rintrer. On z-arive insi, al vèsprèye, èn on viyèdje. Lu chèf vus dène one câze, one pitite mohon du pariou ou du strin, po s' î mète èt î lodjer. Et on z-atake l' ovrèdje : rèscontrer lès djins, lès xhoûter èt djâzer avou zèls, cufèsser lès cis ki v'lèt (sovint, du cint' a treûs cints c'fèssions so one sîze). Lu djou d'après, mèsse, batizér lès p'tits èfants du crétyins, k' ont v'nou â monde duspôy lu dièrin.ne vizite... I gn a co lès manièdjes k' i fât apontier èt bèni, oy lès cis k' ont des histous, sayer d' lès êder.... Et co brâmint des aféres.

Dju travalya insi treus ans èn one prumire parwesse, a Djuma, a 170 km â Nôrd du Kikwit. Après, on m' èvoya èn one ôte pârwèsse, a Kingandu. Djî d'mona on an èt d'mèye. A Pâke du 1963, lès jézuites lèyint Kingandu a des novês Pères, des Clarétins alemands, ku noste Evèke aveût ègadjer po nos êder. I n' trovéve dèdjà pus des Jézuites beljes, et lès jézuites neûrs fôrmés n' l' èstint nin co assé. Cwand ces Alemands arivint po l' prumî côp, i n' savint ni l' francès, ni l' kikongo, lu langue des djins d' la-drî. Nos lzî acsègnins l' ovrèdje èt l' kikongo atot djâzant è latin.

1963-1964 : pârwèsse du Kikombo, ku nos d'vins cwiter tortos è meûs d' djanvié a câze dèl Rebèlyon "mulélisse". Les supérieûrs m' èvôyint prinde 6 meus d' condjî èl Bèljike

Fin 1964- 1969: visiteûr du viyèdjes come dj'a dit pus hôt, a Yasa.

1969-1976: a Kisanzi, amon lès Bapende, a 170 km du Kikwit, après l' Sud. Çu peûpe, ki aveût fêt l' Rebèlyon du 1964, vunéve du mousser foû des bwès èt dè maki, po rintrer et r'bâti leûs viyèdjes. I faléve lès êder a r'prinde lu vèye nôrmale : rubâti lès scoles, rufé lès routes, ruprinde lès noms des batizés èt lzî rud'nér des papîs (brâvemint d' zèls lès avint pièrdou), rubâti lès bâtimints dèl pârwèsse, rèmantcher l' aminèdje d' êwe duspôy on soûrdant, èn on fond, djusk'a sol plin, la k' on z-î a bâti lès mohons dèl pârwèsse (l' èglîxhe, lu mohon des Pères, lu cisse des Seûrs, lu dispensêre po lès malâdes, lès scoles, lu viyèdje des mèsses du scole ... ) .... I gn aveût k' l' èglîxhe ki n' aveût nin stou dustrûte, one bèle èglîxhe du pîres, lès Rebèles n' èstint nin parvunou a î mète lu feû. Il avint portant sayé.

1976-1986.. Les supérieûrs mu d'mandint du cwiter Kisanzi, po aler r'prinde on ôte pârwèsse, è Nôrd dè diocèse, â Sia, a 270 km. du Kikwit. Là, â pus' ku d' èsse lu curé, dju d'véve m' ocuper d' on gros bisseû du 1.500 bièsses. Mu vla donc' bèrdjî des bèrbus dè Sègneûr, èt vatchî des bièsses dèl mission .... I fât savou k' è Congo, lès prêtes nu r'çûhèt nou payemint d' l' Etat, ku ç' foûxhe du d'vant, du l' Etat colonial ou asteûre du l'Etat congolès, sâf lès cis ki travalyèt d'vins lès scoles, et ki sont payés come lès ôtes profèsseûrs. I fât portant viker, et d'ner one sacwè azès prêtes, curés et vikêres, ki n' sont nin profèsseûrs. I fât intèrtuni avou lès sèminarisses, et lès djônes jézuites dè payis, ki studièt po duv'ni prêtes. C' èst po çoula ku nos t'nans des bisteûs parèy. Mins c' èst co one manîre du fé crèxhe tote lu réjion, puski çoula dène du l' ovrèdje azès djins. "Cwand i ploût sol curé, i gote sol mârlî ", di-st-on. Po sogner cès bièsses, dju n' èsteû sûr nin tot seû. Dj' aveû avou mi on djône Bèlje, ki s' ègadjéve po treûs ans. L'Etat belje tunéve çuste ègadjemint po l' sèrvice militêre, k' i d'véve fé èl Bèljike. Mins i faléve cwand minme sûre lès afêres, èt t'ni lès comptes..

1987-1994: on m' mèta "Econome" po tos lès misionêres ki travalyint èl réjion du Kikwit.

1995. Après on condjî è payis, on m' èvoya a Kikombo, a 100 km â Sud du Kikwit. Lu curé ènn' èsteût on jézwite neûr. Dj' èl duvéve êder.

1995 meû d' djun -1997, On m' dumanda d'aler a Iniangi, è diocèse du Popokabaka, inte Kinshasa et Kikwit. Iniangi n' èsteût nin one pârwèsse. Les Jézuites î avint bâti one "mohon du r'trête ". On d'véve î r'çûre lès prêtes ou dès ôtes, ki v'lint î passer kékes djoûs po priyer, ou nimme po su r'haper on pô et su r'pwèser. Mins c' èsteût co tot novê, èt l' mohon èsteût co fwèrt libe. Çou ki fêt k' on z-î mèta lès novices, lès djônes dè Congo, dè Rwanda èt dè Burundi ki v'lint intrer èl Compagniye du Jésus. On fât savou ku l' noviciat des jézuites èsteût è Rwanda, a Clangugu. E l' an.nèye 1994, cwand atouma çou k' on loume lu "génocide", cès novices su d'vint abèye sâver foû dè payis; il arivint insi a Iniangi, la k' on lès lèya, sol tins k' on lzî r'bâtixhéve on novê noviciat a Kisantu, a 120 km. a l' Ouwess du Kinshasa. I n' èsteût pus kèstion k' i ralaxhint è Rwanda. C' èst donc' la ku dju d'va êder. I fala co ku dj' apurdaxhe one novèle langue, lu kiyaka, ca on n' î djâze nin lu kikongo du Kikwit. Por mi, c' èsteût on plêzir.

1997 (è meû d' sèptimbe). Dju d'va ruv'ni, po d' bon, èl Belj ike po m' ocuper du m' soûr, toumèye malâde. Puski m' soûr è-st-èn on hôme a Baneû, lès Supérieûrs du Bèljike m' ont mètou a Vervi, ki n' èst nin lon. Dj' èl pou aler vèy âhèyemint.

Vola â pô près tot çou k' dj u pou dire so m' vicârèye du jézuite, prête èt missionêre. Come vos l' vèyoz, on m'a sovint candjé d' plèce. I fât aprinde a toudi fé çou k' on v' dumande, sins r'louker èn èri. C' èst l' ovrèdje ku dj' deû fé oûy ki plêt â Bon Diu.

Vos avou, vos sayoz d'êder dè mi ku vos p'loz, la k' on vs a d'mandé d' ovrer, èt avou lès cis ku v' trovoz so plèce. A vosse manîre, vos avou, vos èstoz missionêre. Ku l' bon Diu v' wâde èt k' i v's êde a ahèsser dè mî k' vos p'loz, lès cis ku v' vikoz avou zèls. Vos n' pièrdoz sûr nin vosse tins.

Djusk' â plêzîr ku nos nos r'vèyanxhe on djoû ou l' ôte.

 

Jean Marie Leconme sj