béntoit [adv.] bénrade. Les grins seront béntoit meurs. Dji l' irè béntoit trover, et lyi dire çou ki dj' pinse. Mi cantnî d' ome a metou vos solés tos les djoûs et la béntoit cénk ans k' els a ås pîs, ivier come esté (E. Pècheur). rl a: [[Motî:torade|torade]], [[Motî:dabôrd|dabôrd]], [[Motî:totaleure|totaleure]], [[Motî:totasteure|totasteure]], [[Motî:divant waire|divant waire]], [[Motî:divan beacôp|divant beacôp]], [[Motî:covite|covite]], [[Motî:corade|corade]], [[Motî:codabôrd|codabôrd]]. F. bientôt. rl a: [[Motî:toit|toit]], [[Motî:motoit|motoit]], [[Motî:putoit|putoit]]. Disfondowes: bintônt, binton, bintôt, bétôt, béntoût, bintoût, bintot, bintèt, ntwèt, ntwat. Etimolodjeye: mot d' acolaedje adviebe (bén) + ôte adviebe (toit = timpe), calké waire riwalonijhî do F. bientôt, 1800.

[[Categoreye:Motî]]