Cisse pådje ci, c' est ene årtchive do pordjet motî (cnoxhou dizo l' rahouca R11) k' esteut-st elodjî so Wikipedia divant di divni l' Wiccionaire.

Pådje : Motî:crombyî
Date : 2004-09-16T23:50:17Z
Uzeu : Lucyin
Messaedje :
URL : https://wa.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8793

[wikicôde]

crombyî (codjowaedje) I. [v.c.] 1. rinde cron, arondi. Dji mel va crombyî vosse boket d' fier. Li mwaisse crombyive si baston: ça vleut dire ki ça sinteut mwais. Il a dvou rdressî l' boket d' fier ki l' ôte aveut crombyî (A. Balle). Ele crombeye ès dos conte ene vôsseure, Ès bresse et s' baston conte el meur Tåstèt eshonne (F. Dewandelaer). F. tordre, vousser, arquer, courber. II. [v.s.c.] 1. crawyî. L' åbe crombeye på vint. El vint fwait crombyî les åbes (A. Carlier & W. Bal). F. se courber, se tordre. 2. emantchî ls ôtes, frawtiner. C' est on cron: i n' a jamwais fwait k' crombyî (A. Carlier & W. Bal). F. tricher, tromper. Disfondowes: crombyî, crombyi, crombi, crombiyî, crombî, crombier, crombiè Etimolodjeye : viebe del troejhinme troke fwait sol bodje cromb-. | crombyî, crombeye I. [addj.] 1. crawieus(e). Mi schoupe est crombeye. Dins nos viyaedjes, i dmeure des eglijhes et leus clotchîs crombyîs, mins pupont d' mayeurs (D. Heymans). F. tordu. 2. k' a l' dos tchamlou. Il a rivnou tot crombyî padzo s' tchedje (J. Coppens) F. courbé. .II. [addj. metou po èn adv.] tot fjhant s' cron dos. I rote dedja tot crombyî. On dit eto: a baxhete. F. le dos voussé. Disfondowes: crombyî, crombèye, crombî, crombiéye. |crombireye [f.n.] faitindje d' on crombin (èn emantcheu). Ses crombireyes nel moennront nén lon (P. Defagne). K' i våye fé ses crombireyes ôte pårt (A. Balle). F. tricherie, malversation. Disfondowes: crombîrèye, crombèyrîye, crombirîye, crombîyrîye. Coinreces walon do Coûtchant.