Cisse pådje ci, c' est ene årtchive do pordjet motî (cnoxhou dizo l' rahouca R11) k' esteut-st elodjî so Wikipedia divant di divni l' Wiccionaire.

Pådje : Motî:houzår
Date : 2008-06-18T11:25:16Z
Uzeu : Lucyin
Messaedje :
URL : https://wa.wikipedia.org/w/index.php?oldid=134096

[wikicôde]

houzår  [1] [o.n.]

1. ancyin sôdård a tchvå, rilomé foirt waeraxhe; end aveut e l' årmêye otrichyinne, tins k' il estént el Walonreye (18inme sieke), eyet dins l' årmêye da Napoleyon. Ti, copere Djuråd, par azår, Est çki t' n' as nén peu des houzårs ? (J.C. Benoît). F. hussard. >> end a plin l' pupe d' on houzår: dijhêye tot mostrant si mwin drovowe, volant dire k' on vs li pôreut fote e vizaedje come on fotreut voltî ene berlafe a on houzår. >> si poirter parey k' on houzår: esse bén poirtant. F. "être en superforme".

2. (pa stindaedje) feme k' est come èn ome, ki n' a peu did rén. C' est on bon houzår, cisse feme la. Twenete, c' esteut on vî houzår. Loukîz a : cozake, dragon, djindåre.

3. (vî mot d' cinsî) dijhea avou set djåbes. Loukîz a : sôdår.

| houzårdé [o.n.] pwin avou ene miete di raboulets, mins moens ki l' botyî pwin. F. "pain mi-gris".

Etimolodjeye

Calcaedje riwalonijhî do hongrwès "husz" (chife vint, pask' on relijheut èn ome so vint des cis ki s' vinént prezinter po moussî ås houzårs).

Disfondowes

hoûzaur, houzâr, ouzâr, hoûzâr.

Hårdêye divintrinne

Sourdants & pî-notes

  1. Li coron -år n' est nén li cawete -ård.