mastoke 2 [addj.] 1. trop pezant po çki c' est. C' est des meubes ki sont trop mastokes ([[Jean Wisimus]]). F. massif. 2. saké (êye), [[Motî:fayé|fayé]] (êye), hodé (êye). Dji so si mastoke ouy ([[Jean Haust]]). F. lourd, fatigué. 3. ene miete sot(e), [[Motî:dimey-doûs|dimey-dous]], dimeye-doûce. K' ass, don, twè ? Ti n' divéns nén mastoke, portant ? Elle est tote mastoke.(J. Haust). rl a: mastouche, toké, timbré. Disfondowes: mastoke , mastoche, mastouche. | mastoker [http://lucyin.walon.org/codjowaedjes/viker.html Codjowaedje] [v.s.c.] bouxhî so ene sacwè d' mastoke (di stocaesse). >>  : contene po [[potaedje|poter]] dins les djeus d' efants (po vey li ci ki serè voleu).