{{Wiccionaire-motî|rwè}} roy (v.m.) u rwè [o.n.] [[Motî:mwaisse|mwaisse]] d' on payis, ki n' candje nén, et ki s' fi (u s' feye) prind si plaece cwand i mourt. rl a: [[Motî:impreur|impreur]]. >> travayî po les coyes å rwè d' Prûsse: bouter sins esse payî, u fé ene sacwè k' on doet disfé. >> aler ou çki li rwè va a pî: aler al twelete. >> Li rwè n' est nén s' cuzén: c' est on [[Motî:grandiveus|grandiveus]]. >> On-z est rwè dvant d' esse prince: djeu d' mot: i fåt coprinde: on-z est vite [[Motî:roed|roed]] (disfondowe: rwèd), et on n' est nén co prince. | royinne [f.n.] 1. mwaistresse d' on payis, ki s' pa esteut ddja roy. 2. feme do roy, dins sacwants payis, metans l' Beldjike. | royå, royåle [addj.] 1. k' a-st a vey avou li rwè. >> Royå Voye: no d' plaece. 2. (pus stroetmint) addjectif metou a des societés, k' el dimandèt å rwè do payis, po lezî dner dipus d' impôrtance. Li Rweyål Club Walon d' Måmdey. | royåme u rweyåme [o.n.] payis avou on roy (u ene royinne) a s' tiesse. | roytea [o.n.] 1. rwè d' on foû ptit payis. F. roitelet. 2. pitit oujhea magneu d' grinnes, li pus ptit des oujheas di Walonreye, k' i gn a deus sôres: a) e sincieus latén Regulus regulus. b) e sincieus latén Troglodytes troglodytes. rl a: [[Motî:mousse-e-lignî|mousse-e-lignî]]. F. roitelet, troglodyte. 3. pitit roytea: dierin efant d' ene nikêye. rl a: [[Motî:racoulot|racoulot]], [[Motî:parmounon|parmounon]]. F. benjamin. Disfondowes: roytê, roytin, royté, roytia, rôytê, rouytê, rôytin, rôytia, rôytcha, rôtê, rôté, rôtia, rôtcha, rontia, roûtia, rowtia, rôwtia, roûwtia, rawtê, rawtia, roctia, roctcha; miersipepieuzmint el notûle [[ALW]] 8.77 ey el mape ALW 8.48. Omofones: * ''roy'': [[Motî:roye|roye]] (f.n.) * ''royå'': [[Motî:royåd|royåd]] (o.n.) [[Categoreye:Motî]]