schô 1
ueschô
[o.n.] 1. boket do coir ki va del cingue ås djnos d' ene djin ashide. O, mi tere beneye ! dji m' sin dvins vos bresses come sol tchôd schô di m' mere ([[M. Hicter]]). Tot est bea, tot est noû Ene feye k' on-z est astalé a hoptata sol schô, Sol pî da Bon Papa (G. Pirote). Li cofe di l' oto esteut trop ptit; ça fwait k' memere et mi, ashious padrî, nos dvént prinde li bodet so nosse schô ([[R. Joelants]]). El gris marou soumeye, didins l' foncea do schô ([[W. Bal]]). Vinoz, mi ptit colon, vos ashir so mi schô ([[G. Wiyame]]). Cwand dj' end årè m' sô, Dj' end irè cweri ene båjhe, Mi stinde so vosse schô, Po sokyî a mi åjhe ([[J. Guillaume]]). rl a: [[Motî:djeron|djeron]]. F. giron, jambes, genoux. >> vini å monde dins l' schô di s' mame: skepyî li cou dins l' boure (esse d' ene ritche famile). F. milieu favorisé. 2. plaece fwaite pa on [[Motî:vantrin|vantrin]] stindou so les djambes d' ene djin ashide. Dj' a ståré disso m' schô tote ene boesse di botons ([[O. Coutisse-Uyttebroucke]]). rl a: [[Motî:schôtea|schôtea]]. 3. li vantrin luminme. Ene pitite céndrinete et on ptit schô d' coleur (tchanson). rl a: schorsoe. rl a: [[Motî:schôtea|schôtlêye]], [[Motî:schonêye|schonêye]], [[Motî:schorsêye|schorsêye]]. F. tablier. Disfondowes: chôn, èsc ôn, hô, hyô, chon, chou, choûr, (è)scoû, (è)scou, (i)scou Etimolodjeye : erî-rfwait latén excurtiare; rl a: ([[Motî etimolodjike da Von Wartburg|FEW 3, 285a). Parintêye: * Avou wårdance do R eyet prononçaedje S pol T do bodje latén. (li voyale est coûte). ** [[Motî:schorsoe|schorsoe]] ** [[Motî:schorsoe|schorsêye]] * avou wårdance do T tot seu. (li voyale est longue). ** [[Motî:schôtlêye|schôtlêye]] ** [[Motî:schôtea|schôtea]] * bodje walon tot nou, et ristitchaedje d' on N po fé l' parintêye: (li voyale est coûte). ** [[Motî:schonêye|schonêye]] ** [[Motî:caschonêye|caschonêye, caschonreye]] Omofone: * [[Motî:schô 2|schô]] (aveur schô ses dints)