viermouyî (si viermouyî) [v.pr.] divni viermolou (esse ataké på des viers u des insekes). Li faw si viermouyeye voltî (ramexhné pa J. Haust). Etimolodjeye: calcaedje riwalonijhî do F. se vermouler, 1850. | viermouyaedje [o.n.] [[Motî:viermolaedje|viermolaedje]]. | viermouyeus, viermouyeuse [addj.] 1. viermolou, owe. 2. viereus, e. 3. toursiveus, e. 4. brognåd. Ké viermoyeus potince; il a des viers plin s' panse (ramexhné pa J. Haust). rl a: molon (awè des ~ dins les tripes), rl a: vergogneus. [[Categoreye:Motî]]