Sint Luc

L' Oûve dès-Apôtes

 

da

Nosse Sègneûr Jésus-Christ

 

1

En-on prumî lîve, Téofile, nos-avans scrît tot çou k' Jézus a fêt èt a acsègné duspôy lu c'mince, 2 djusk'a â djoû ku, miné po l' Sint-Èsprit, i d'na sès-instrucsions âs-Apôtes k' il-aveût tchûzé. Adon, i fourit èlèvé è cî.. 3 C' è-st-a zèls k' après s' passion, il aveût mostré k' i vikéve. I 'lzî ènn' aveût d'né brâmint dès proûves, tot 'lzî aparètant carante djoûs â long, èt tot djâzant avou zèls dè Rwèyôme dè bon Diu.

L' Acinsion

4 Tins d' one eûrèye k' i purdéve avou zèls, i 'lzî rucmanda du n' nin cwiter Djéruzalèm, mins k' i rawârdaxhint çou ku l' Pére aveût promètou : "c' èst l' promèsse, duha-t-i, ku v's-av' oy du m' boke. 5 Ca Djhan a batizé è l' êwe; vos-ôtes, duvins wê d' djoûs, vos sèroz batizés è Sint-Èsprit".

6 Lès cis k' èstint avou lu lî d'mandint adon : "Sègneûr, èst-ce asteûre ku v's-aloz r'mète so pîs lu Rwèyôme d' Israël?" 7 I 'lzî rèsponnda : "çu n' èst nin a vos-ôtes du savou lès tins èt lès moumints ku l' Pére wâde è s' dreût. 8 Mins vos-aloz r'çûre one fwèce, lu cisse dè Sint-Esprit ki vinrè sor vos. Vos sèroz adon mès tèmons, a Djéruzalèm, duvins tote lu Djudèye èt l' Samarîye, èt djusk' â coron dè monde".

9 Cwand i ourit dit çoula, i s' èlèva duvant leûs-oûy, èt one noûlèye èl rafûla èrî d' leûs r'loukas. 10 Il-èstint co a r'louker après l' cî la k' i s' èmontéve, ku deûs-omes, tot blanc moussés, su t'nint djondant d' zèls. "Omes du Galikèye, duhint-i, pocwè d'monoz-v' a r'louker après l' cî? Lu minme Jézus, ki vint d' èsse èpwerté èrî d' vos-ôtes ruvinrè, d' èl minme manîre ku v' l' av' vèyou ènn' aler è cî".

12 I rad'xhindint adon çou k' on loume lu Tièr dès-Olivîs, k' èst djondant d' Djéruzalèm - c' èst l' vôye k' on pout fé on djoû d' sabat -, èt i rintrint èl vèye. I r'montint è Cénake, là ku d'monint Pîre, Djhan, Djâke èt André, Filipe, Touma, Bièt'mé, Matî, Djâke lu fi da Alfé, Simon lu Zélote èt Djuda lu fi da Djâke.14 Il-èstint là tortos èssonle a priyer d' on seûl cour, sins lèy ouf', avou lès fèmes èt avou Marîye lu mame da Jézus èt sès frés.

Matias' print l' plèce da Djuda

15 çu fourit onk du cès djoûs-la ku Pîre su lèva è mitan d' tos lès frés - il-èstint â pô près leûs cint èt vint' - po 'lzî dîre : 16 "Frés, i faléve ku tot-a-fêt su passaxhe come lu Sint-Esprit l'aveût fât savou a l' avance è l'Ecritûre, po l' boke da Dâvid, po çou ki èst d' Djuda, lu ci k' a miné lès-omes k' ont arèté Jésus. 17 Il-èsteût onk du nos-ôtes èt il-aveût r'çu s' pârt de nosse ministére. 18 Asteûre, i s' a atch'té on tèrin avou l' ârdjint du s' crime, il-a toumé l' tièsse èn-avant et i s' a d'xhiré po l' mitan, tos sès boyês ènn' ont stou stârés. 19 Tot Djéruzalèm a savou l' afêre, si bin ku ç' tèrin-la, on l'a loumé è leû languèdje : Akeldamak, çou ki vout dîre : "lu Tchamp dè Song". 20 Il-èst bin scrît è lîve dès Psômes :

"Ku l' plèce là k' i d'monéve, seuxhe aban.nèye,

Et k' i n' âye pus nouk po î viker."

Et co :

K' on-ôte ruçûxhe lu tchèdje k' il-aveût".

21 Vola donc' çou k' i fât fé : i gn-a dès-omes ki nos-ont sû tot l' tins ku l' Sègneûr Jésus vikéve avou nos-ôtes, djusk' â moumint k' il-a 'nn' alé, 22 duspôye lu batème ku Djhan lî d'na, djusk' â djoû k' i nos-a stou r'tiré. I fât donc' k' onk du zèls duvègne, avou nos-ôtes, lu tèmon du s' rèzurècsion". 23 On 'nnè prézinta deûs : Djôzèf Barsabas', k' on louméve lu Djusse, èt Matias'. 24 I priyint adon tortos èssonle, tot d'hant : "Sègneûr, vos c'noxhoz l' coûr du tot l' monde. Fuzoz-nos savou lukéke dès deûs vos-av' tchûzé, 25 po prinde è ministére dès-Apôtes, lu plèce ku Djudas a aban.né po sûre su vôye". I tirint â sôrt, èt l' sôrt touma so Matias', ki fourit mètou avou lès Onze Apôtes.

 

2

Lu fièsse dè Cincwème. Lès-Apôtes prétchèt d'vins totes lès langues.

1 Cwand ariva l' djoû dè Cincwème (Cinkante djoû après Pâke), il-èstint tortos rassonlés èn-one minme plèce. 2 I s' fuza ku, tot d' on côp, ariva dè cî on brut come lu cisse d' on fwèrt côp d' êr, ki èplin.nixha tote lu mohon. 3 I vèyint adon aparète come on feû ki s' pârtixhéve, parèy a dès linwes, ki s' vunint mète duzeû chake du zèls. 4 I fourint adon èplin.nis dè Sint-Esprit, èt chake du zèls su mèta a djâzer d'vins totes sôrs du langues, sèlon ku l'Esprit èlzî d'néve du djâzer.

5 I gn-aveût adon, ki d'monint a Djéruzalèm, dès Djuifs piyeûs, ki prom'nint du tos lès payis dè monde. Cwand il-oyint l' brut, il-acorint tortos èssonle. Il-èstint tot èwèrés a câze ki chake du zèls lès-oyéve ki djâzint d'vins leûs prôpes langues. 7 I s' mèrvèyint fwèrt, tot d'hant : "Cès-omes ki djâzèt, nu sont-i nin dès Galilèyins? 8 Ku s' fêt-i ku chake du nos-ôtes, nos lès-oyans ki djâzèt duvins l' langue ku nos-avans v'ni â monde? 9 Nos-èstans vola dès Partes, dès Mèdes èt dès-Elamites èt tos djins dèl Mèsopotamîye, dès Djuifs avou èt dès djins du Pamfilîye, d' Ejipte èt dè costé dèl Libîye k' è-st-âtoûr du Sirène. I gn-a co dès Romins ki d'monèt après-ci, 11 dès djins dèl Djudèye èt dès payins ki sûhèt lu Lwè dès Djuifs, dès Crétwès èt dès-Arabes. Et c' èst d'vins totes nos langues ku nos lès-oyans anoncér lès grandès-oûves dè bon Diu". 12 I s' èwèrint tortos èt su d'mandint l' onk à l' ôte çou k' çoula voléve dîre. 13 Mins i gn-aveût d's-ôtes ki s' mokint, tot d'hant k' il-èstint tortos dès sôlèyes.

Lu prétche da Simon-Pîre

14 Pîre su lèva, insi ku lès Onze Apôtes, èt il-ataka a djâzer a hôte vwès : "Djins dèl Djudèye, èt vos-ôtes tortos ki d'monoz a Djéruzalèm, compurdoz bin çou k' dju v' va dîre : 15 çu n' èst nin veûr, come vos l' pinsoz, ku cès djins-la sont sôs; ca nos n' èstans co k' à l' treûzinme eûre dèl djoûrnèye! 16 Mins i s' passe çou k' lu proféte Joël a anoncé :

17 D'vins les dièrins djoûs, il-arîvrè, dit l' Sègneûr,

ku dju stârrè one pârt du mu Esprit, so tos lès-omes.

Adon, vos valèts èt vos bâcèles djâzeront â nom dè bon Diu,

vos djônes âront dès vûzions,

èt vos vîxhès djins âront dès sondjes.

18 Et mi, so tos lès cis ki m' sièrvèt, omerèyes èt fèmerèyes,

dju stârrè one pârt du mu Esprit.

19 Dju frè vèy dès-èwèrantès-afêres la-hôt è cî,

èt i gn-ârè dès signes vola sol tère.

20 Lu loumîre dè solo d'vinrè spèxheûr, èt l' lune ravizrè dè song, duvant ku n' arive lu Djoû dè Sègneûr, lu grand Djoû.

21. Adon, tot ci ki prîyerè l' nom dè Sègneûr, sèrè sâvé.

22 Djins d' Israël, xhoûtoz bin çou k' dju v' di : Jésus d' Nazarèt', çuste ome, ku l' bon Diu lî a fêt savou l' mission k' i lî aveût d'né amon vos-ôtes, tot lî f'zant fé, so s' nom, dès mirâkes, dès prodîjes èt totes sôrs du signes ku v's-av' vèyou, èt vos l' sav' bin, 23 çuste ome a stou lîvré sèlon plan èt l' voleté dè bon Diu, èt vos l' av' fêt mouri, tot v'lant ku dès calins èl clawaxhint sol creû. 24 A bin, lu bon Diu l' a r'lèvé, èt l' a dulaxhé dès loyins dèl mwèrt, pace k i n' èsteût nin possibe k' èle lu t'naxhe è s' pouvwèr. 25 Dâvid aveût dja djâzé d' lu èn-on psôme :

Dj' aveû lès-oûy toudi èvôye so l' Sègneûr,

pace ki, cwand il-èst djondant d' mi, dju n' pou mâ d' toumer;

26 c'èst po çoula ku m' coûr su rafîye,

èt ku m' linwe tchante du djôye;

tot m' cwèr rupwèserè è l' èspérance.

27 Pace ki vos n' poloz nin m' aban.ner èl mwèrt,

Vos n' lêroz nin poûri è tère lu cisse ku v's-av' ondou.

28 Vos m' av' fêt savou lu vôye dèl vèye,

Vos m' rimpliroz d' djôye, cwand dj' sèrè adré Vos".

29 Po çou ki èst d' Dâvid, nosse pére, nos polans dîre k' il-a mouri, k' il-a stou èssèvli, èt s' tombe èst co amon nos-ôte djusk'â djoû d' oûy. 30 Mins pace k' il-èsteût proféte, i saveût ku l' bon Diu lî aveût fêt l' sièrmint k' onk du sès-èfants s' assîreût so s' trône. Insi, il-aveût prévèyou, a l' avance, ku l' Christ rèssussitreût, èt c' èst po çoula k' i dit k' i n' sèreût nin aban.né èl mwèrt, èt ku s' cwèr nu poûrixhreût nin è tère.

32 Insi, çu Jésus, lu bon Diu l' a r'lèvé d' amon lès mwèrts, nos 'nn' èstans lès tèmons nos-ôtes tortos. 33 Lu bon Diu lî a d'né tote su glwère; dè Pére, il-a r'çû l' Sint-Esprit ki èsteût promètou, èt i l' a stâré so tos nos-ôtes : c' èst çou k' vos vèyoz èt çou k' vos-oyoz. 34 Dâvid, lu, n' a nin monté è cî, mâgré ku lu psôme dit : "Lu Sègneûr a dit a m' Sègneûr : assioz-v' a m' dreûte, 35 vos-innemis, dj' ènnè f'rè on xhame po vos pîds". 36 Ku tot l' peûpe d' Israel ènnè seûxhe sûr : çu Jésus, ku v's-av' clawé so l' creû, lu bon Diu a fêt d' lu lu Sègneûr èt l' Crist'.

37 Cwand lès djins oyint çoula, i 'nn' ourint l' coûr tot r'mowé. I d'hint a Pîre èt âs-ôtes-Apôtes : "Frés, ku d'vans-dj' fé?". 38 Adon Pîre : "Ruvèyoz-v', èt ku chake du vos-ôtes su fasse batizér â nom da Jésus-Crist, po-z-obtuni l' pardon d' sès pètchîs, adon vos r'çûroz l' don dè Sint-Esprit. 39 C' è-st-a vos-ôtes ku çusse promèsse a stou fête, èt a vos-èfants, insi k' a tos lès cis k' sont lon d' voci, tos lès cis ku l' Sègneûr nosse bon Diu houkrè". 40 Pîre abouta co brâmint d's-ôtès rêzons po lès holer. I lès priyéve insi : "Dustoûrnoz-v' du totes cès djins, ki vont a mâ-wèrant, èt vos sèroz sâvés". 41 Adon, lès cis k' avint r'çû lès paroles da Pîre, fourint batizés. I 'nn' ourit, çu djoû la, â po près cink mèye.

Lu manîre du viker dès prumîs fidéles

42 I pèrsévérint tortos a xhoûter çou k' lès-Apôtes acsègnint, a viker èssonle come dès frés, a c'frâler l' pan èt al priyîre. 43 Lu sogne èsteût d'vins tos lès coûrs, ca lès-Apôtes fuzint brâvemint dès mirâkes èt dès signes. 44 Tos lès cis ki cruint nu f'zint k' onk, èt i mètint èssonle tot çou k' il-avint.. 45 I vindint leûs bins èt leûs ritchèsses po lès k'pârti, d' après çou k' chake du zèls aveût mèzâxhe d' one sacwè. 46 Tos lès djoûs, d' on seûl coûr, il-alint tortos è tampe, èt i c'frâlint l' pan è leûs mohons. I magnint leûs-eûrèyes èssonle, èl djôye, tot simplumint. 47 I lowint l' bon Diu, et tot l' monde lès r'çûhéve voultî. Tos lès djoûs, lu Sègneûr fuzéve intrer è leû comunôté, lès cis ki d'vint èsse sâvés.

 

3

E tampe, on stroupié èst r'wèri?

1 Pîre èt Djhan montint è tampe a l' eûre dèl priyîre du l' après-non.ne. 2 On-z-î aminéve djustumint on-ome ki èsteût stroupîé duspôye k' il-èsteût â monde. On l' apwèrtéve insi tos lès djoûs po l' mète duvant çou k' on louméve "lu Bèle Pwète" dè tampe, po k' i bribaxhe dès çans azès cis ki intrint. 3 Cwand donc' i vèya Pîre èt Djhan, k' amoussint è tampe, i 'lzî d'manda one sacwè. 4 Adon Pîre, èt Djhan avou lu, èl rulouka èt lî d'ha : "Ruloukoz-nos bin! 5 Lu wârdéve lès-oûy sor zèls, avou l' îdèye

k' il-aléve ruçûre one sacwè. 6 Adon Pîre : "Dju n'a sor mi ni ôr ni ârdjint, mins çou k' dj' a, dju v's-èl dène : so l' nom da Jésus-Crist, l' ome du Nazarèt, lèvoz-v' èt s' rotoz".7 I lî apougna lu dreûte min, èt lu r'lèva. Â minme moumint, sès pîds èt sès dj'vèyes su rèfwèrcixhint. 8 I potcha so sès pîds èt ataka a roter. I moussa è tampe avou zèls : i rotéve, èt i hopléve, a tot lowant l' bon Diu. 9 Totes lès djins èl vèyint, ki rotéve èt ki lowéve lu bon Diu. 10 On l' ruc'noxhéve bin : c' èsteût bin lu ci ki s' tunéve djondant dèl "Bèle Pwète" a briber. Et tot l' monde fourit vrêmint èwèré èt tot s'béré du çou k'i v'néve du lî ariver.

Pîre prétche djondant dè portike da Salomon

11 Come l' ome ki v'néve d' èsse ruwèri nu cwitéve pus Pîre èt Djhan, totes lès djins acorint là k' il-èstint, djondant dè Portike da Salomon. Il-èstint tot makés. 12 Cwand i vèya çoula, Pîre djâza â peûpe : "Djins d' Israël, pocwè v's-èwèroz-v', èt pocwè nos r'loukoz come si nos-avins fêt roter çuste ome a câze d' on pouvwèr ki sèreût da nosse, ou come si nos-èstins dès sints? 13 Lu bon Diu d' Abraham, d' Iza-ac' èt d' Djâcob, lu bon Diu d' nos péres a d'né l' glwère a s' sèrviteûr Jésus, lu ci ku v's-av' lîvré èt ku v's-av' runoyé duvant Pilâte, ki aveût portant l' îdèye dèl lèy aler. 14 Mins vos, lu ci k'èsteût Sint èt Djusse, vos l' av' rufûsé, èt v's-av' dumandé k' on v' rumètaxhe on moûdreû. 15 Et l' Mêsse dèl vèye, vos l' av' towé. Mins l' bon Diu l' a r'lèvé d' amon lès mwèrts. Du çoula, dj' èstans lès tèmons. 16 C' èst so l' fwè è s' nom, po mostrer l' pouvwèr du ç' nom, k' il a rindou l' fwèce a çuste ome ku vos vèyoz là èt ku vos c'noxhoz bin. Et il-a fêt çoula d'vant tos vos-oûy..

17 Asteûre, mès frés, dju sé ku çou ku v's-av' fêt a Jésus, vos l' av' fêt par ignorance; èt vos mêsses tot parèy. 18 Mins l' bon Diu, ki aveût fêt savou, d'vins lès mèssèdjes du tos sès profétes, ku s' Mèssèye deûreût soufri, acomplixhéve insi çou k' il-aveût anoncé. 19 Ruvèyoz-v' donc', èt s' ruv'noz-v' â bon Diu, po k' tos vos pètchîs sèyèxhe rèfacés. 20 Insi, lu Sègneûr pôrè fé v'ni l' moumint ku tot-a-fêt sèrè è pâye : il-avoyerè Jésus, lu Mèssèye, k' il-a tchûzé d'avance po vos-ôtes. 21 Mins i fât ku Jésus d'meûre è cî, k' â moumint ku tot-a-fêt seûxhe rumètou d' adreût. C' èst bin çou ku l' bon Diu a anoncé d'vins l' tins, po l' vwès du sès sints profétes. 22 Moyize l' aveût dit : "Lu bon Diu vosse Sègneûr f'rè s' lèver dè mitan d' vos frés on Proféte come mi, èt vos xhoûtroz tot çou k' i v' dîrè. 23 Lu ci ki n' èl xhoûtrè nin, sèri tapé foû dè peûpe dè bon Diu, po èsse dustrût". 24 Dèl minme manîre, tos lès profétes, duspôye Samuèl, èt tos lès cis k' ont djâzé après lu, on-st-anoncé tot parèy lès djoûs ku nos vikans oûy.

25 C' èst vos-ôtes k' èstoz lès-èfants dès profétes, lès cis k' ont l' èritèdje du l' Alyance ku l' bon Du a fêt avou vos péres. C' èst bin çou k' i d'héve a Abraham : "Duvins lès-èfants ki mousseront foû d' vos, totes lès familes dèl tère sèront bènèyes". 26 C' èst po vos-ôtes d' abôrd ku l' bon Diu a fêt s' lèver su Sèrviteûr, èt k' i l' a èvoyé po v' bèni, a tot dustoûrnant chakonk dè mâ k' i f'zéve".

  

4

1 Adon k' i djâzint â peûpe, lès prêtes arivint, avou l' comandant dèl wâde dè tampe, èt lès saducèyins.2 I n' polint nin supwèrter k' il-acsègnaxhint lès djins, èt l' i 'lzî f'zaxhint savou, a câze du Jésus, ku lès mwèrts polèt raviker. 3 I lès-apicint èt lès f'zint mète èl prîhon djusk'â djoû d' après, ca l' nut' èsteût toumèye. 4 Mins d'vins lès cis k' èlz' avint oy, brâvemint dunint leû fwè. Il-èstint â pô près leûs cinq' mèye.

5 Lu djoû d' après, lès Mêsses dè Peûpe, lès Vîs èt lès Scrîbes su rassonlint a Djéruzalèm. 6 I gn-aveût avou zèls Anne, lu Grand-Prête, Cayife, Djhan, Aleczandre èt tos lès cis k' apartunint azès familes dès mêsses dès prêtes. 7 I f'zint aminer Pîre èt Djhan, èt atakint a l's-intèrojer : "Avou ké pouvwèr, ou so l' nom d' kî av' fêt çoula?" 8 Adon Pîre, k' èsteût rimpli dè Sint-Esprit, purda l' parole : "Mêsses dè Peûpe, èt vos-ôtes lès Vîs, 9 on nos d'mande dès comptes oûy, a câze ku nos-avans fêt dè bin a on stroupié; on nos d'mande cumint çuste ome-la a stou xhapé. 10 Ku ç' seûxhe bin clér po tos vos-ôtes èt po tot l' peûpe d' Israël, ku c' èst so l' nom da Jésus Crist du Nazarèt, lu ci ku v's-av' clawé sol creû, èt ku l' bon Diu a r'lèvé d'amon lès mwèrts. C' è-st-a câze du lu ku çuste ome èst la d'vant vos, bin xhapé. 11 çu Jésus "èst l' pîre, ku vos-ôtes lès bâtixheûs, avîz tapé èvôye, èt k' èst duv'nowe lu pîre du cwène". 12 çu n' èst k' avou lu k' on pout èsse sâvé, èt i gn-a noun-ôte nom tot-avâ l' monde ètîr, ki seûxhe duné âs-omes, po k' nos polanxhe èsse sâvés".

13 Lès mêsses dè Grand Consèy s' èwèrint a tot vèyant l' acèrtinance da Pîre èt da Djhan. I savint k' il-èstint dès djins dè peûpe, sins noune instrucsion, èt i s' mèrvèyint. I ruc'noxhint co d'vins zèls des-omes ki avint sûhou Jésus. 14 I vèyint, drèssé djondant d' zèls, l' ome ki aveût stou r'wèri, èt i n' trovint pus rin a r'dîre. 15 I 'lzî d'mandint du cwiter l' sâle dè Consèy. I s' mètint adon a discuter inte du zèls. 16 "K' alans-dj' fé avou cès djins-la? Tos lès cis k' i d'monèt a Djéruzalèm savèt l' mirâke k' il-ont fêt, nos n' polans nin dîre lu contrêre. 17 Mins i fât loukér a k' çoula n' vasse nin trop lon avâ l' peûpe. Nos-alans donc èlzî fé sogne, èt nos 'lzî d'findrans du n' pus djâzer dè nom da Jésus duvant nouk".

18 I lès r'houkint, èt i 'lzî d'findint sévèremint du n' pus mây djâzer azès djins ni co d' èlzî acsègner lu nom da Jésus. 19 Mins Pîre et Djhan èlzî rèspondint : "K' èst-ce ki èst djusse duvant l' bon Diu : du v' xhoûter, ou d' xhoûter l' bon Diu? Djudjoz vos-minmes. 20 Po çou ki èst d' nos-ôtes, i nos-è-st-impossibe du n' nin dîre çou k' nos-avans vèyou èt çou k' nos-avans oy". 21 I sayint co d' èlzî fé sogne, pwis i lès lèyint aler. A câze dè peûpe, i n' vèyint nin cumint lès pûni, ca tot l' monde rindéve glwère â bon Diu, po çou k' i s' aveût passé. 22 L' ome ki aveût stou r'wèri aveût â pô près carante ans.

Lès fidéles priyèt po ku l' bon Diu èlzî dène confiyince.

23 Cwand i r'fourint libes, Pîre è Djhan alint r'trouvi leûs frés, èt i 'lzî racontint tot çou k' lès Mêsses dès prêtes et lès Vîs èlzî avint dit. 24 Tortos, adon d' on minme coûr, su mètint a priyer l' bon Diu : "Mêsse, c' èst vos k' a fêt l' cî, lu tère, lu mér, èt tot çou ki gn-a tot-avâ. 25 C' èst vos, avou vosse Sint-Esprit, k' a mètou cès mots-ci èl boke da nosse pére Dâvid, vosse sèrviteûr :

"Pocwè lès djins su k'batèt-i,

èt pocwè lès djins su mètèt-i èl tièsse dès fâssès-îdèye?

26 Pocwè lès rwès dèl tère su rassonlèt-i,

èt lès mêsses su mètèt-i èssonle

po bataliér conte dè Sègneûr èt conte su Mèssèye?

27 C' èst veûr, lès djins du çusse vèye ont èmantché dès-atrapes conte du Jésus, vosse Sèrviteûr, lu cî ku v's-avîz ondou po k' i foûxhe lu Mèssèye. 28 Hèrôde èt Pilâte, avou lès payins èt avou l' peûpe d' Israël ont fêt çou k' vos-minme avîz dècidé, è vosse dreût èt è vosse sadjèsse. 29 Asteûre, Sègneûr, loukoz leûs man'cèdjes. Dunoz azès cis ki v' sièrvèt, lu fwèce du fé savou vosse mèssèdje avou confyince. 30 Sutindoz vosse brès po r'wèri lès malâdes, èt po fé tos lès signes èt tos lès mirâkes k' i fât fé so l' nom da Jésus, vosse Sint èt vosse Sèrviteûr.

31 Â moumint k' il-achèvint d' priyér, lu plèce là k' il-èstint su mèta a tronler, èt i fourint rimplis tortos dè Sint-Esprit. Il-anoncint lu mèssèdje dâ bon Diu avou confiyince.

Lès fidéles mètèt tos leûs bins èssonle

32 Tos lès cis k' avint d'né leû fwè n' avint pus k' on seûl coûr èt on minme suntumint. Pus nouk du zèls nu d'héve ku çou k' il-aveût, èsteût da sîne, mins tot-a-fêt èsteût da tot l' monde. 33 Avou on grand corèdje, lès-Apôtes anoncint ku l' Sègneûr Jésus s' aveût r'lèvé dès mwèrts, èt l' fwèce dèl grâce èsteût so tortos. 34 Nouk du zèls n' aveût mèzâxhe du rin, ca tos lès cis k' avint dès tchamps ou dès mohons, lès vindint, 35 èt i 'nn' apwèrtint lès çans âs-Apôtes. On pârtixhéve adon inte du chake, sèlon k' on 'nn' aveût dandjî. 36 C' è-st-insi ku f'za Djôzèf, ku lès Apôtes avint loumé Barnabas' (çou ki vout dîre : lu ci ki ruc'fwèrtèye). Il-aveût on tèrin. I l' vinda, èt v'na 'nn' apwèrter lès çans âs-Apôtes.

 

5

Lu tromprèye da Ananîye èt da Safîre

1 I gn-ourit one ome, k' on louméve Ananîye. Su fème èsteût Safîye. I vinda s' tchamp. 2 D'acwèrd avou s' fème, i r'tira one pârtèye dè pris k' i 'nn' ourit, èt apwèrta l' rèsse âs-Apôtes 3 Pîre lî d'ha : "Ananîye, pocwè Satan vus-a-t-i mètou è l' îdèye du minti â Sint-Esprit, èt d' mète so l' costé one pârtèye dè pris d' vosse tchamp? 4 Tot çoula nu d'monéve-t-i nin da vosse? Minme après l' vinde, vos 'nnè polîz fé çou k' vos v'lîz. Pocwè av' avou çuste îdèye? çu n' èst nin a dès-omes ku v's-av' minti, mins â bon Diu." 5 Cwand Ananîye oya çoula, i touma al tère èt mora. Et tos lès cis k' avint oy l' afêre, fourint tot sbérés. 6 Dès djônes-omes su lèvint, rafûlint l' cwèr èt l' èpwèrtint èvôye po l' èssèvli.

7 Â pô près treûs-eûres pus târd, su fème, ki n' saveût rin, amoussa. 8 Pîre l' arin.na : "Duhoz-m', èst-ce bin po ostant ku v's-av' vindou vosse tèrin?" Et lèye : "Ây, c' èst po ç' pris la". 9 Adon Pîre : " Pocwè v's-èstoz-v' mètou d'acwèrd po sayer l' Esprit dè Sègneûr? Vola k' lès-ci ki v'nèt d' èssèvli voste ome sont so l' pas d' l' oûxh, èt i vont v's-èpwèrter".10 So l' fêt, èle touma a sès pîds èt rinda l' âme. Lès djônes-omes, ki rintrint, èl trovint k' èle èsteût mwète. I l' èpwèrtint po l' aler èssèvli djondant du sy-ome. 11 Tote l' Eglîxhe, èt tos lès cis k' oyint raconter l' afêre, ènnè fourint fwèrt subérés.

Lès-Apôtes fuzèt brâvemint dès mirâkes

12 A Djéruzalèm, lès-Apôtes fuzint brâmint dès signes èt dès mirâkes, tot-avâ l' peûpe. Tos lès cis k' avint d'né leû fwè, nu f'zint k' onk, èt i s' tunint po d'zo l' Portike da Salomon. 13 Noun-ôte djint nu wèzève su mète avou zèls; mins tot l' monde lès vantéve. 14 Et i gn-aveît toudi pus d' omes èt d' fèmes po creûre, èt po sûre le Sègneûr. 15 On-z-aléve minme djusk'a aminer so lès plèces lès malades, k' on coûkéve so dès léts èt so dès civîres, po ku, cwand Pîre passereût, il-aduzaxhe onk ou l' ôte su sy-ombe. 16 Brâmint dès djins, minme dès viyèdjes âtoûr du Djéruzalèm, aminint leûs malâdes ou bin lès cis ku dès démons toûrmintint. Et tortos èstint r'fêts.

On-andje vint dèlivrer lès-Apôtes dèl prîhon.

17 Lu mêsse dès prêtes s' ènnè mèla, insi ku tos lès cis k' èstint avou lu, èt ki apartunint al sècte dès saducèyins. Il-èstint mâvas. 18 Il-apicint donc' lès Apôtes èt lès tapint èl prîhon. 19 Mins, lu nut' d' après, on-andje dè Sègneûr vuna drouvi l' ouxh dèl prîhon, èt lès mina foû. 20 "Aloz v' tuni è tampe, èlzî d'ha-t-i, èt anonçoz azès djins totes lès paroles du çusse novèle vèye". 21 I f'zint insi; â matin, il moussint è tampe èt atakint a acsègner lès djins.

Cwand il-arivint, lu mêsse dès prêtes èt sès djins houkint l' Grand Consèy, èt tos lès Vîs dès-èfants d' Israel. Il-èvoyint dès-omes, po k' on 'lzî aminaxhe lès prîxhnîs. 22 Cwand il-arivint, i n' lès trovint nin èl prîhon. I ruv'nint donc apwèrter l' novèle : 23 "Nos avans trouvi l' prîhon bin clôse, duhint-i, èt lès gârs a leû posse duvant les-ouxh; mins cwand nos lès-avans drouvi, nos n'avans trouvi nouk duvins!"24 Cwand il-oyint çoula, lu comandant dès wâdes dè tampe èt lès mêsses dès prêtes su d'mandint çou k' i s' aveût passé. 25 A c' moumint-la, on-ome ariva avou l' novèle : "Lès-omes ku v's-avîz tapé èl prîhon, i sont è tampe, èt il-acsègnèt lès djins".

26 Adon lu comandant î ala avou dès gârs po raminer les-Apôtes, mins sins noune rudeûr, ca il-avint sogne dè peûpe, ki 'lzî âreût taper dès pîres. 27 Cwand donc' i lès-ourint raminé, i lès prézintint d'vant l' Consèy. Lu mêsse dès prêtes purda l' parole, 28 po dîre : "Est-ce ki nos n' vus-avins nin d'findou du n' pus acsègner sol nom du çuste-ome la? Et vola ku v' ruspârdoz vosse mèssèdje tot-avâ Djéruzalèm. V'loz-v' donc fé r'toumer so nos-ôtes lu song du çuste-ome?". 29 Pîre èt lès-Apôtes èlzî rèspondint : "I fât xhoûter l' bon Diu pus vite ku lès-omes. 30 Lu bon Diu d' nos Péres a fêt su r' lèver dès mwèrts Jésus, ku v's-av' towé, tot l' pindant al creû. 31 C' èst lu ku l' bon Diu, avou l' fwèce du s' dreût, a èlèvé po 'nnè fé l' Mêsse èt l' Sâveûr, lu ci ki deût aminer Israel a s' ruvèy èt a r'çûre lu pardon d' sès pètchîs. 32 Po çou ki èst d' nos-ôtes, nos-èstans lès tèmons du tot çoula, avou l' Sint-Esprit ku l' bon Diu dène azès cis k' èl xhoûtèt". 33 Cwand il-oyint çusse rèsponse, lès-omes dès Grand Consèy fourint tot d'mantchés d' colére, èt i lès v'lint fé mouri.

34 Mins, è mitan, dè Consèy, i gn-ourit on farisiyin ki s' lèva. C' èsteût Gamalièl, on docteûr dèl Lwè fwèrt rèspecté tot-avâ l' peûpe. I d'manda ku lès-Apôtes moussaxhint on pô foû. 35 Adon, i djâza : "Djins d' Israël, duha-t-i, loukoz bin a vosse sogne so çou k' vos-aloz dècidér avou cès-omes. 36 I gn-a on p'tit tins, on-z-a vèyou s' lèver Teûdas'. I prétindéve èsse one sakî, èt cwète cints-omes, â pô près, su mètint avou lu.. Il-a stou towé, èt tos lès cis k' l' avint sûhou, fourint tchèssés èvôye. I 'nnè d'meure pus rin. 37 Après lu, â moumint dè r'çancemint, nos-avans vèyou Djuda lu Galilèyin; il-assètchéve podrî lu tote one hède du djins. Lu avou a pèri, èt tos lès cis k' èstint por lu, ont stou dispèrsés. Asteûre, dju v's-èl di : nu v's-ocupoz nin d' cès djins, èt lèyoz-lès fé. Si çou k' i f'zèt vint dès-omes, çoula toumerè d' lu-minme. 39 Mins si çoula provint dè bon Diu, vos n' lès froz nin toumer, èt vos riskoz du v' bate conte dè bon Diu!". Lu Consèy su lèya dîre. 40 On houka adon lès-Apôtes, on lès bouxha a côps du sgorèyes, tot 'lzî d'findant du co djâzer sol nom da Jésus, èt on lès lèya aler. 41 Por zèls, i moussint foû dè Consèy, tot djoyeûs d' aveûr sutou dignes du poleûr soufri po l' nom da Jésus. 42 Tos lès djoûs, è tampe èt d'vins leûs mohons, sins nou r'la, il-acsègnint lu Bone Novèle dè Crist' Jésus.

 

6

1 So ç' tins-la, lès dissipes duvenint toudi leûs pus'; lès frés ki djâzint grèc su mètint a rèclamer conte lès cis ki djâzint hébreû, pace ki, cwand on pârtixhéve tos lès djoûs çou k'i faléve po-z-êder lès djins, i trovint ku leûs veûves nu r'çuhint nin totes lès parts k' èlzî ruvenéve. 2 Lès Doze lès houkint adon tortos. "I n' convint nin, duhint-i, ku nos lèyanxhe d' acsègner l' Parole dè bon Diu, po sièrvi azès taves. 3 I vât mî, frés, ku v' cwèroxhe, inte du vos-ôtes, sèt-omes, k' ont l' nom d' èsse dès-omes djusses, èt ki sèyèxhe rimplis dè Sint-Esprit, dès-omes dreûts. Nos lès tchèdjrans du çusse sogne. 4 Po nos-ôtes, nos wârdrans l' tchèdje du priyer èt d' acsègner. 5 Tot l' monde fourit d' acwèrd. I tchûzint Etiène, on-ome plin d' fwè èt tot rimpli dè Sint-Esprit, Filipe, Procore, Nicanor, Timon, Parménas' èt Nicolâs, on-ètrandjîr ki provenéve d' Antioche èt ki s'aveût converti â Judaïsme. 6 I lès prézintint âs-Apôtes, ki stindint lès mains sor zèls.

7 Lu Parole dè bon Diu crèxhéve, èt lès dissipes èstint toudi leûs pus' a Djéruzalèm; brâvemint dès prêtes dè tampe acsèptint d' creûre.

Etiène è-st-arèté

8 Etiène, ki èsteût tot plin dèl grâce èt dèl fwèce dè Sègneûr, fuzéve, è mitan dè peûpe, brâvemint dès prodiges èt dès signes èwèrants. 9 Lès cis dèl sinagogue k' on louméve lu Sinagogue dès Vîs-Esclaves, lès cis dèl Cirénèye et d' Alecsandrîye, èt co lès cis dèl Cilicîye ét d' Asie, intèrvunint po discuter avou Etiène, 10 mins i n' fourint capâbes du rin fé conte l' ètindemint èt l' Sint-Esprit, ki djâzéve por lu. 11 I payint adon dès-omes ki v'nint dîre : "Dj'avans oy çuste-ome-là dîre dès blasfémes conte du Moyîze èt contre dè bon Diu." 12 Il-èfowint insi l' peûpe, lès Vîs èt lès scrîbes, ki agrawyint Etiène èt l' aminint d'vant l' Grand Consèy. 12 I prèzintint adon dès fâs tèmons, po dîre : "çuste-ome là nu lêt nin d' djâzer conte dè tampe èt conte dèl Lwè. 14 Nos l' avans oy acèrtiner ku Jésus, l' ome du Nazarèt, dustrûreût l' tampe èt candjereût lès lwès ku Moyize nos-a lèy". 15 Tos lès cis k' èstint è Consèy avint lès-oûy so Etiène, èt s' vizèdje èlzî aparèta come lu cisse d' on-andje.

 

7

1 Lu Grand-Prête dumanda : "Lès-afêres sont-èle bin come on l' dit?". 2 Etiène purda l' parole : "Vos k' èstoz mès frés èt mès péres, xhoûtoz. Lu bon Diu, k' èst tote grandeûr, su lèya vèy d' Abraham, ki d'monéve adon èl Mésopotamîye, duvant k' i n' vunaxhe viker à Haran. 3 I lî d'ha :

"Cwitoz vosse payis èt vosse parintèdje, èt aloz è payis ku dju v' mostèrrè"

4 Abraham cwita adon l' payis dès Caldéyins èt ala d'moni a Haran. C' èst d' la, après l' mwèrt da s' papa, ku l' bon Diu èl fuza v'ni è ç' payis-ci, ku v's-î vikoz asteûre. 5 I n' lî d'na là nou bin, nin dja on tèrin k' il-î mètreût on pîd, mins i lî promèta ku tot l' payis sèreût on djoû da sîne èt da sès-èfants, adon k' à ç' moumint-là, i n' aveût co mètou nou fi â monde. 6 Lu bon Diu lî d'ha co :

"Vos-èfants vikront amon dès-ètrandjîrs, ki 'nnè front dès-èsclaves èt lès front soufri cwète cints-ans â long. 7 Mins lès djins dè payis ki lès-âront fêts èsclaves, dju lès djudjrè mi-minme,

c' èst co çou ku d'ha l' bon Diu.

Adon, i mousseront foû, èt m' vinront rinde oneûr volà minme.

8 I lî d'na adon lu signe du l' aliance, k' èst l' "circoncîsion". ç' è-st-insi k' Abraham mèta Izaac â monde, èt ku, lu ûtinme djoû, i f'za sor lu, lu circoncîsion. Izaac fuza parèy avou Djâcob, èt Djâcob avou lès doze patriarches. 9 Cès patriarches, a câze du leû djalozerèye, vindint Djôzèf, po k' i foûxhe èminé è l' Ejipte. Mins l' bon Diu èsteût avou lu. 10 I l' sâva du totes sès mizéres. I lî d'na s' grâce èt s' sûtisté duvant l' Faraon, lu rwè d' Ejipte, k' èl mèta al tièsse du l' Ejipte èt du tos sès bins. 11 Il-ariva adon è l' Ejipte èt è Canaan, one famine èt one grande mizére; nos péres n' avint pus rin a magner. 12 Cwand il-apurda k' i-gn-aveût d' cwè magner è l' Ejipte, Djâcob î èvoya nos péres on prumî côp.13 Â deûzinme côp, Djôzèf su f'za ruc'noxh du sès frés, èt l' Faraon apurda du là k' i promenéve. 14 Djôzèf fuza adon r'cwèri s' papa èt tote su famile, ki comptéve sèptante-cinq' djins.15 C' è-st-insi k' Djâcob ariva è l' Ejipte. Il-î mora, ét tos nos péres avou. 16 Leûs cwèrs fourint rèpwèrtés a Dikem, èt mètous èl tombe k' Abraham aveût atchté avou sès çans, azès fis da Hemor, a Sikem.

17 Lu moumint ariva, ku l' bon Diu d'véve rimpli l' promèsse k' il-aveût fêt a Abraham. Lu peûpe aveût crèxhou, èt lès djins èstint duv'ni leûs brâmint è l'Ejipte. 18 On novê rwè minéve lu payis, ki n' aveût noune sovenance du Djôzèf. 19 çu rwè-la trompa nosse peûpe èt maltrêta nos vîs parints; il-ala minme djusk' a fé taper foû dès mohons lès p'tis-èfants ki v'nint â monde, po k' i n' vikaxhint nin. 20 C' è-st-a ç' moumint-la ku Moyize vuna â monde; c' èsteût on bê p'tit èfant ki plêhéve â bon Diu. On l' noûrixha treûs meûs â long èl mohon da s' papa. 21 Mins après, on l' duva mète a l' ouxh. Lu bâcèle dè faraon èl trova èt l' aclèva come s' il-èsteût s' prôpe èfant. 22 C' è-st-insi k' Moyize fourit acsègné duvins tot çou k' lès-Ejipcyins savint, èt k' i duv'na on-ome fwèrt capâbe, duvins sès paroles èt d'vins sès-oûves.

23 Cwand il-ourit carante ans, il-î v'na è l' îdèye d'aler vèy sès frés, lès-èfants d' Israël. 24 I s' abata k' on-z-èsteût a maltrêtér onk du zèls; i purda su d'finse, èt po l' ruvindjer, i towa l' Ejipcyin. 25 I pinséve ku sès frés comprindrint ku c' èsteût l' bon Diu lu-minme ki s' sièrvéve du lu po lès sâver. Mins i n' èl compurdint nin insi. 26 Lu djoû d' après, i 'nnè vèya d's-ôtes ki s' batint; i v'la sayer du r'mète lu pâye inte du zèls : "Camarades, èlzî d''héve-t-i, vos-èstoz tortos dès frés, pocwè v' f'zoz-v' dè mâ onk a l' ôte?" 27 Adon, lu ci ki maltrêtéve su camarâde, èl rutraka : "Ki t' a mètou mêsse èt djudje duzeû nos-ôtes? 28 Nos vous-se towér, come t' a towé îr l' Ejipcyin?". 29 Cwand il-oya çoula, Moyize cora èvôye, èt i s' ala catchér è payis d' Madian. Là, il-ourit deûs fis.

30 Carante ans après, è dézêrt dè mont Sinayi, on-andje lî aparèta è mitan dès blames d' on bouxhon ki broûléve. 31 Moyize s' èwèra. I v'na pus près po vèy, èt l' vwès dè bon Diu su f'za oy : 32 "Dju so lu bon Diu d' vos vîs parints, duhéve-t-èle, lu bon Diu da Abraham, da Iza-ac èt da Djâcob". Tot sbèré, Moyize nu wèzéve ruloukér. 33 Lu Sègneûr adon, lî d'ha : "Rutiroz vos sandales foû d' vos pîds, ca l' plèce ku vos v' tunoz su, è-st-one tère consacrèye. 34 Dj'a bin vèyou lu sofrance ku m' peûpe èdure è l' Ejipte, èt dj' a oy sès djèmixhemints. Dj' a d'xhindou po l' sâver. Asteûre vunoz, dju v' va èvoyér è l' Ejipte".

35 çu Moyize, k' il-avint r'bouté tot d'hant : "Ki t' a mètou mêsse èt djudje", c' èst lu ku l' bon Diu èvoyéve come mêsse èt come sâveûr. C' èsteût là lu mèssèdje du l' andje, ki lî aveût aparètou è bouxhon. 36 Moyize donc lès f'za moussér foû d' l' Ejipte, a tot f'zant dès prodijes èt dès signes, tant è payis d' Ejipte, k' èl Rodje Mér èt è dézêrt, carante annèyes â long. 37 C' èst co lu ki d'ha âs-èfants d' Israël : "Lu bon Diu frè s' lèver dè mitan d' vos frés on proféte come mi". Et c' èst co lu, adon ku tot l' peûpe èsteût rassonlé è dézêrt, ki èsteût avou l' andje ki lî djâzéve so l' mont Sinayi, a tot d'monant avou nos péres; i r'çûhéve insi lès paroles dè l' vèye, po nos lès fé savou. 39 Vola l' ci k' nos péres rufûsint d' xhoûter. E fond d' leû coûr, i l' trakint èvôye, po ruv'ni a l' vikârèye k' il-avint è l' Ejipte. 40 I d'hint a Aaron : Fuzoz-nos dès dius ki rotèxhe duvant nos-ôtes, ca çu Moyize ki nos-a miné foû dè payis d' Ejipte, nos n' savans nin çou k' il-èst duv'nou". Adon, cès djoûs-là, i fabrikint one posteûre du vê, èt ofrint on sacrifice à çuste idole, a tot fièstixhant djoyeûsemint l' ovrèdje du leûs mins. 42 Adon, lu bon Diu se dustoûrna d' zèls, po lès lèy sièrvi lès steûles dè cî. C' èst come il-èst scrît è live dès Profétes :

Lès bièsses èt lès sacrifices, èst-ce a mi ku v' lès-av' ofri,

so lès carante annèyes ku v's--èstîz è dézêrt, djins d' Israël?

43 Vos-av' pwèrté l' tante da Molok,

èt lu steûle du vosse diu Refân',

èt lès-îmâdjes ku v's-avîz fêt po l's-adôrer.

C' èst po çoula ku dju v' frè déportér pus lon ku Babilone.

44 Nos péres, è dézêrt, avint lu "Tante dè Tèmwègnèdje"; èle aveût stou fête come lu bon Diu l' aveût mostré a Moyize. Lu Ci ki lî djâzéve lî ènn' aveût fêt vèy lu modéle. 45 Avou Josué a leû tièsse, nos péres èl fuzint intrer è payis k' i purdint azès nâcions, èt ku l' bon Diu tchèsséve èvôye duvant zèls. On-z-ariva insi â tins da Dâvid. 46 Lu, lu bon Diu èl vèya voultî. I p'la d'mandér l' faveûr du trouvi one plèce k' il-î mètreût l' tante dè bon Diu. 47 çu fourit portant Salomon ki lî bâtixha one mohon. 48 Mins lu Très-Hôt nu d'meûre nin è dès mohons ku l' min d' l' ome a bâti. C' èst çou k' dit l' proféte :

49 Lu cî èst m' trône,

èt l' tère èst l' xhame ku dj' î r'pwèsse mès pîds.

Quéne mohon mu v'loz-v' bâti, dit l' Sègneûr,

ét wice è-st-èle lu plèce ku dju m' rupwèzerè?

N' èst-ce nin m' min k' a fêt tot çoula?

51 Vos-ôtes tortos ki m' xhoûtoz, vosse hanète è reûde, èt vos coûrs èt vos-orèyes sont clôs a tot çou ku l' bon Diu v' dit, vos r'fûzoz tofèr lès paroles dè Sint-Esprit. 52 I gn-a-ti on proféte ku vos péres n' ont nin k'tchèssé? Il-ont towé lès cis k' anoncint l' arivèye dè Djusse, cila-minme ku vos v'noz d' lîvrer èt d' towér. 53 Lès-andjes vos-avint portant r'mètou lu Lwè, èt vos n' l' av' nin sûhou.

On towe Etiène a côps d' pîres

54 Cwand il-oyint tot çoula, il-arèdjint èt crînint dès dints conte d' Etiène. 55 Mins lu, ki èsteût tot rimpli dè Sint-Esprit, lèva lès-oûy vès l' cî. I vèya adon l' glwère dè bon Diu, èt Jésus ki su t'néve a s' dreûte. 56 "Ah, d'ha-t-i, dju veû l' cî tot-a lâdje, èt l' Fi d' l' Ome drèssé al dreûte dè bon Diu.". 57 I tapint adon dès-èclameûres, su stopint lès-orèyes, èt dârint sor lu tortos èssonle.. I l' boutint foû dèl vèye, èt s' mètint a lî tapér âs pîres. 58 Lès cis k' èstint là mètint leûs moussemints azès pîds d' on djône ome k' on louméve Saül. 59 Sol tins k' on lî tapéve âs pîres, Etiène priyéve : "Sègneûr Jésus, ruçuhoz my-âme". 60 I s' mèta a gngnos, po criyér bin fwèrt : "Sègneûr, nu rut'noz nin ç' pètchî conte du zèls". Et i s' èdwèrma.

 

8

1 Saûl èsteût d' acwèrd po l' mwèrt da Etiène. On-z-ataka adon a k'tchèssér tos lès cis ki fuzint pârtèye du l' Eglîxhe du Djéruzalèm, si bin k' tot l' monde, sâf lès-Apôtes, s' èvola tot-avâ l' payis dèl Djudèye èt dèl Samarîye. 2 Dès-omes piyeûs èssèvlixhint Etiène, a tot plorant fwèrt so s' mwèrt. 3 Po çou k' èst d' Saül, i s' dumantchéve so l' Eglîxhe, èt mousséve èzès mohons, po-z-î trakér lès-omes èt lès fèmes èt lès tapér èl prîhon.

Filipe è payis d' Samarîye

4 Mins lès cis k' s' avint rèvolé insi, anoncint tot costé lu Bone Novèle. 5 C' è-st-insi ku Filipe aveût moussé èn-one vèye du Samarîye, po-z-î fé savou l' Crist'. 6 Tot l' monde sûhéve sès prétches, tortos d' on minme coûr, a câze k' il-oyint djâzer ou k' i vèyint lès signes k' i f'zéve. 7 Brâmint dès cis ku t'nint dès mâvas-èsprits, èstint r'wèris. Lès-èsprits moussint foû d' zèls tot beûrlant. Brâmint dès paralisés èt dès èstroupiés fourint xhapés. 8 çu fourit one grande djôye tot-avâ l' vèye.

9 I gn-aveût, è çusse vèye-la, duspôye dèdja on tins, on-ome k' on louméve Simon. I f'zéve dèl majîye; lès djins s' ènn' èwèrint èt l' tunint po on grand-ome 10 Tot l' monde, dès pus p'tits k' âs pus vîs, lî corint après, tot d'hant : "çuste ome-la, c' èst l' fwèce dè bon Diu, su grande fwèce". 11 I l' sûhint donc a câze k' i gn-aveût dèdja lontins k' i lès-èwèréve avou sès toûrs.12 Mins cwand il-ourint d'né leû fwè a Filipe, ki 'lzî anoncéve lu bone novèle dè Rwèyôme dè bon Diu, èt l' nom da Jésus, i su f'zint batiser, omes èt fèmes. 13 Simon avou crua èt r'çûha l' batème. I s' mèta a sûre Filipe, tot èwèré d' vèye lès signes èt les grands mirâke k' i f'zéve duvant lu.

 

 

Pîre èt Djhan amon lès Samaritins

14 Lès-Apôtes ki èstint d'moni a Djéruzalèm, apurdint l' novèle ku lès Samaritins avint r'çû l' parole dè bon Diu. I 'lzî èvoyint adon Pîre èt Djhan. 15 Cwand i fourint arivés, i priyint por zèls, po k' i r'çûhaxhint l' Sint-Esprit. 16 Ca l' Esprit n' aveût nin co v'nou so nouk du zèls. Il-avint seûlemint stou batisés sol nom dâ Sègneûr Jésus. 17 Insi Pîre èt Djhan sutindint leûs mins sor zèls, èt i r'çûhint l' Sint-Esprit.

18 Cwand Simon vèya ku l' Sint-Esprit duxhindéve so lès djins â moumint k' lès Apôtes sutindint lès mins sor zèls, i 'lzî prézinta dès çans, 19 tot d'hant "Dunoz-m' çu pouvwèr a mi avou, po k' tot ci k' dj' ârè stindou lès mins sor lu, ruçûxhe lu Sint-Esprit". 20 Mins Pîre èl rèbala : "Ku tès çans vouxhe a t' piède avou twè, puski t' as pinsé k' on pout atch'tér lès dons dè bon Diu avou dès sous. 21 Duvins tot çouci, i gn-a noune pârt por twè èt noune sutrîme, ca t' coûr n' èst nin dreût d'vant l' bon Diu. 22 Dustoûrnoz-v' èt s' rupintoz-v' du vosse mâle îdèye; priyoz l' bon Diu, po k' i v' pardone, si c'èst possibe, d' aveûr avou one si mâle îdèye. 23 Ca dju veû ku vosse coûr èst plin d' russintimint èt ku l' calinerèye èl tint".24 Simon rèsponda : "Priyoz vos-minme lu Sègneûr por mi, po k' rin du çou k' vos av' dit, nu m' atoume sol cwèr". 25 Mins zèls, cwand il-ourint d'né leû tèmwègnèdje èt anoncé l' Parole dè Sègneûr, ènnè ralint a Djéruzalèm, a tot prétchant l' Evandjîle duvins bramint dès viyèdjes dès Samaritins.

Filipe batize on-Etiopyin

26 L'Andje dè Sègneûr djaza a Filipe : "Lèvoz-v', èt aloz après l' Sud, sol vôye ki mine du Djéruzalèm a Gaza; on n' î veût nouk". 27 Filipe su lèva èt 'nn' ala. Et vola k' i rèscontra on-ome. C' èsteût on hôt foncsionêre da Candace, lu rin.ne du l' Etiopîye. C' èsteût lu k' aveût l' tchèdje du tos sès bins. Il-aveût v'nou a Djéruzalèm po-z-î adôrér l' bon Diu, 28 èt i 'nnè raléve, assît è s' tchâr, a tot lîhant lu proféte Isayîye. 29 L' Esprit d'ha a Filipe : "Avançoz djondant du s' tchâr". 30 Filipe su d'xhombra, èt il-oya k' l' ome lîhéve lu proféte Izayîye. I lî d'manda : "Pinsoz-v' ku v' compurdoz vrêmint çou k' vos lîhoz?" 31 L' ome du rèsponde : "Cumint comprindreû-dj', s' i gn-a nouk po m' acsègner?" I lî d'ha adon du monter sol tchâr, èt d' assîr adré lu. 32 Lu passèdje du l' Ecritûre k' il-èsteût a lîre èsteût cici :

Come one berbus, il-a stou miné al boutch'rèye,

come on-ègnê sins noune vwès, duvant l' ci k' èl tond,

i n' a nin drouvi l' boke.

33 I s' a lèy ahontié, èt on lî a r'fûzé s' dreût.

Kî djâzerè d' sès èfants?

Ca on-z-a mètou fin a s' vèye sol tère.

34 L' ome dumanda a Filipe : "Duhoz-m', du kî djâze lu proféte? Du lu-minme, ou d' on-ôte?" 35 Filipe, adon, ataka. A c'mincér po ç' passèdje du l' Ecritûre, i lî f'za savou l' Bone Novèle da Jésus. 36 Tot continowant leû vôye, il-arivint djondant d' one êwe. L'Etiopyin d'ha : "Vola d' l' êwe, k'èst-ce ki èspêtche ku dj' seûxhe batizé? (37) 38 I f'za arètér s' tchâr, Filipe èt l' Etiopyin duxhindint tos lès deûs è l' êwe; èt i l' batiza. 39 Cwand i r'montint foû d' l' êwe, l' Esprit dè Sègneûr èpwèrta Filipe èvôye, èt l' ome n' èl vèya pus; mins i continowa s' vôye tot rimpli d' djôye. 40 Filipe su r'trova èl vèye d' Ashdod. Il anoncéve lu Bone Novèle duvins totes lès vèyes, ca tant k' il-arivaxhe a Césarée.

 

9

1 Saül èsteût toudi tot si arèdjé po k'tchèssér èt fé towér lès dissipes dè Sègneûr. Il-ala trouvi lu mêsse dès prêtes, 2 èt i lî d'manda dès lètes po lès sinagogues du Damas', po poleûr fé prîxh'nî èt raminer a Djéruzalèm tos lès cis, omes èt fèmes, k' il-î troûvreût, ki sûrint çusse manîre du vikér. 3 Il-èsteût co sol vôye, nin lon d'vant Damas', k' one loumîre ki v'néve dè cî, l' èwalpa tot-on côp. 4 I touma al tère, èt il-oya one vwès ki lî d'héve : Saûl, Saül, pâ kwè mu pèrsécutoz-v'?" 5 Et lu : "Kî èstoz-v', Sègneûr?". Adon l' vwès : "Dju so Jésus, lu ci k' vos pèrsécutoz! 6 Rulèvoz-v', èt s' moussoz èl vèye, on v's-î dîrè çou k' vos d'voz fé". 7 Lès-omes ki èstint avou lu, su t'nint là, tot sbérés; il-oyint l' vwès, mins i n' vèyint nouk. 8 Saül su r'lèva. Cwand i drova lès-oûy, i n' vèyéve pus rin. On l' purda po l' min po l' fé intrer èl vèye. 9 Treûs djoûs â long, i d'mona sins vèy, a n' rin magnér èt a n' rin beûre.

10 I-g-aveût a Damas' on dissipe, k' on louméve Ananîye. En-one vîzion, lu Sègneûr èl houka : "Ananîye!". Et lu : "Vo-m'-la, Sègneûr!" 11 Adon, lu Sègneûr : "Lèvoz-v', èt aloz èl rowe k' on loume : lu Dreûte Rowe, èt s' cwèroz èl mohon, da Jude, l' ome du Tarse k' on loume Saül. Il-èst a priyér". 12 Â minme moumint, Saül vèya, è s' priyîre, on-ome, loumé Ananîye, ki amousséve èt stindéve lès mains sor lu, po lî rinde lu vûwe. 13 Mins Ananîye rèsponda : "Sègneûr, dj' a oy dîre brâmint dès-afêres so çuste ome-là, èt tot l' mâ k' il-a fêt a vos dissipes a Djéruzalèm. 14 Et co voci, il-a r'çû dès mêsses dès prêtes, lu dreût d' arètér tos lès cis ki priyèt vosse nom. 15 Lu Sègneûr lî rèsponda : "Aloz seûlemint! Il-èst l' ustèye ku dj' a tchûzé po pwèrter m' nom avâ tos lès payis, duvant lès rwès èt tos lès-èfants d' Israël. 16 Dju lî va fé vèy tot çou k' il-ârè a soufri po m' nom". 17 Ananîye î ala, moussa èl mohon, èt stinda lès mins sor lu, tot d'hant : "Saül, mu fré, lu Sègneûr m' a èvoyé, Jésus ki v's-a aparètou sol vôye ku vos v'nîz, po k' vos vèyoxhe èt k' vos sèyoxhe rimpli dè Sint-Esprit". 18 A c' moumint-la, djus d' sès-oûy toumint come dès p'titès xhêves, èt i r'trova l' vûwe. I s' lèva, èt i r'çuha l' batème.19 Adon, i magna èt i r'trova sès fwèces.

I d'mona kékes djoûs avou lès dissipes du Damas'. 20 Tot dreût, i ataka a prétchér Jésus d'vins lès sinagogues, acèrtinant k' il-èst l' Fi dè bon Diu. 21 Tos lès cis k' l' oyint, s' èwèrint fwèrt. "N'èst-ce nin lu, d'hint-i, l' ome ki k'tchèsséve a Djéruzalèm, lès cis ki priyèt ç' nom-la. Et c' èst minme po çoula k' il-a v'nou voci, po lès-arètér èt lès minér azès mêsses dès prêtes?". 22 Mins Saül s' èhardixhéve toudi pus', èt i mèteve lu trouble tot-avâ tos lès Djuifs du Damas', a tot 'lzî acèrtinant ku Jésus èst bin l' Crist'.

Saül deût cwiter Damas'

23 Après sacwant' djoûs, lès Djuifs purdint l' dècîzion dèl fé mouri. 24 On l' fuza savou a Saül. Zèls, djoûs èt nut', tunint a l' oûy lès pwètes dèl vèye, po l' poleûr towér. 25 Mins dèl nut', lès dissipes èl fuzint d'xhinde èn-one banse tot dè long dè moûr.

26 Cwand il-ariva a Djéruzalèm, Saül saya du r'djonde lès dissipes, mins tortos avint sogne du lu; i n' polint nin creûre k' il-èsteût vrêmint duv'ni on dissipe. 27 Adon, Barnabé èl purda avou lu, èt l' ala prézintér âs-Apôtes. I 'lzî raconta cumint ku, sol vôye, il-aveût vèyou l' Sègneûr ki lî aveût djâzé, èt kumint k' a Damas', il-aveût corèdjeûsemint ovré po l' nom dè Sègneûr. 28 Duspôye çu moumint-la, i s' mèta a alér tos costés avou lès-Apôtes tot-avâ Djéruzalèm, a tot prétchant sins noune sogne lu nom dè Sègneûr. 29 I s' adrèsséve azès cisses dès Djuifs ki djâzint grèc, èt discutéve avou zèls. Mins i cwèrint co al towér. 30 Cwand lès frés s' ènn' abatint, i l' minint a Cézarèye, èt l' fuzint 'nn' alér so Tarse.

31 L' Eglixhe vikéve è pâye tot-avâ l' Djudèye, lu Galilèye et l' Samarîye. Ele profitéve èt vikéve è rèspèt dè Sègneûr; èle crèxhéve èl djôye ku dène lu Sint-Esprit.

L' Eglîxhe ruçût dès payins

32 I s' fuza ku Pîre, ki aléve tos costés, ala vèye avou lès crwèyants ki vikint a Lida. 33 Il-î trova on-ome, k' on louméve Enéas', ki èsteût coûké duspôye ût ans so one civîre, paralizé. 34 I lî d'ha : "Enéas', Jésus lu Crist' vus r'wèrixhe; lèvoz-v' èt s' fuzoz vosse lét vos-minme". L' ome su lèva sol moumint. 35 Tot l' monde èl vèya, tos lès cis ki d'monint a Lida èt a Saron', èt i s' dunint tortos â Sègneûr.

36 I-gn-aveût a Jopé one fème dissipe, k' on louméve Tabitha, çou ki vout dîre è grèc Dorcas', è français Gazèlle. Ele èsteût ritche du totes lès bonès-oûves, èt du tot çou k' èle dunéve azès pôves. 37 I s' fuza ku cès djoûs là, èle touma malâde èt k' èle mora. Cwand on-ourit fêt s' twèlète, on l' mèta sol tâve èl bèle tchambe dèl mohon. 38 Lida n' èsteût nin lon d' Jopé. Cwand lès dissipes oyint ku Pîre î èsteût, il-èvoyint adré lu deûs-omes po lî dîre : "Vunoz abèye amon nos-ôtes". 39 Pîre ala tot dreût avou zèls. Cwand il-ariva, i l' minint èl tchambe. Totes lès veûves vunint âtoû d'lu; tot plorant, èle lî mostrint lès tch'mixhes èt lès mantês ku Dorcas' fuzéve, cwand èle èsteût avou zèls. 40 Pîre lès fuza totes mousser foû. Adon, i s' mèta a gngnos po priyér. Su toûrnant vès l' cwèr, i d'ha : "Tabita, lèvoz-v'!". Ele drova lès-oûy. Cwand èle vèya Pîre, èle s' assia. 41 Pîre èl purda adon po l' min, èt l' fuza su r'lèvér. Après cwè, i houka lès crwèyants èt lès veûves, i 'lzî prézinta Tabita vikante.

42 Tot Jopé apurda l' novèle, èt brâvemint dunint leû fwè â Sègneûr. 43 Pîre dumona a Jopé one hède du djoûs, èl mohon d' on côreû, k' on louméve Simon.

 

10

Pîre amon on capitin.ne du l' ârmèye romin.ne.

1 I-gn-aveût a Césarèye on-ome loumé Cwèrnèye. C' èsteût l' capitin.ne dè rédjimint k' aveût l' nom du "rédjimint italyin". 2 Cwèrnèye èsteût on-ome piyeûs, ki rèspèctéve lu bon Diu; tos lès cis du s' mohon fuzint parèy. I d'néve brâmint dès-ômones â peûpe, èt i priyéve tofèr lu bon Diu. 3 Il ourit one vûzion : one après-nonne, vès lès treûs-eûre, i vèya cléremint on-Andje dè bon Diu amousser è s' mohon, èt k' èl houkéve : "Cwèrnèye!" 4 I lu r'louka èt ourit sogne : "K' i-gn-a-t-i, mêsse?" Adon, l' andje : "Vos priyîres èt vos-ômônes sont montèyes k' a d'vant l' bon Diu, ki s'a r'ssouveni d' vos. 5 Asteûre, èvoyoz dès-omes à Jopé, èt fuzoz v'ni on-ome loumé Simon, on l' loume co Pîre. 6 I d'meûre po l' moumint amon on côreû k' a l' nom du Simon. Su mohon èst djondant dèl mér". 7 Cwand l' andje ki lî djâzéve fourit èvôye, i houka deûs d' sès dômèstikes èt onk du sès sôdars, k' èsteût lu avou on-ome piyeûs. 8 I 'lzî raconta çou ki s' aveût passé èt l's-èvoya a Jopé.

9 Lu djoû d' après, adon k' cès-omes su trovint dja tot près dèl vèye, Pîre monta sol tèrasse dèl mohon, po priyér. C' èsteût vès nonne. 10 I ourit faim, èt i v'la magnér. Sol tins k' on lî apontiéve one eûrèye, il-ourit one vûzion. 11 I vèya l' cî â lâdje, èt one sacwè adxhinde, ki ravizéve one nape, rat'nowe azès cwète cwènes. 12 Â d'vins, i-gn-aveût totes sôrs du bièsses, avou dès sèrpants, èt tos lès-oûhês dè cî. 13 One vwès lî d'héve : "Lèvoz-v', Pîre, towoz èt s' magnoz!" 14 Adon lu : "Non.na, Sègneûr, ca jamâye dju n' a magné one sacwè d' mansî ou d' impûr. 15 Adon, l' vwès lî r'djâza : "çou ku l' bon Diu a racléri, nu d'hoz nin k' c' èst mansî. 16 çoula su r'passa a cwète côps, adon l' nape fourit r'montèye è cî. 17 Sol tins k' Pîre èsteût a s' dumandér çou ku ç' vûzion voléve dîre, vola k' lès-omes ku Cwèrnèye aveût èvoyé su prézintint d'vant l' ouxh, a tot r'cwèrant l' mohon da Simon. 18 I houkint, èt d'mandint si c' èsteût bin là ku d'monéve on Simon, k' on louméve co Pîre.19 Pîre èsteût co toudi a tûzér so s' vûzion, cwand l' Esprit lî d'ha : Vola dès-omes ki v' cwèrèt. 20 Lèvoz-v', duxhindoz èt aloz avou zèls sins halkinér. C' èst mi k' èlz-a èvoyé". 21 Pîre adxhinda adré cès-omes, po 'lzî dîre : "C' èst mi lu ci ku v' cwèroz. Pocwè èstoz-v' vuni?" 22 Zèls adon : "Lu capitin.ne Cwèrnèye, k' èst-st- on-ome djusse èt ki rèspèctèye lu bon Diu - tos lès Djuifs d' abôrd rindèt sor lu on bon tèmwègnèdje - a r'çû d' on-andje lu consèye du v' fé v'ni è s' mohon, èt d' xhoûtér çou vos lî diroz. 23 Pîre lès f'za intrér, èt lès lodja po passer l' nut'.

Lu djoû d' après, Pîre purda l' vôye avou zèls. Sacwants frés d' Jopé lès sûhint. 24 Lu djoû d' après, il-intrint èl vèye du Césarèye. Cwèrnèye lès rawârdéve, avou tot s' parintèdje èt sès camarades, k' il-aveût houké. 25 Cwand Pîre amoussa, Cwèrnèye èl vuna rèscontrér, su mèta a gngnos èt s' baxha bin bas d'vant lu. 26 Pîre èl rulèva tot d'hant : "Rulèvoz-v', ca mi avou dju n' so k' on-ome". 27 A tot djâzant avou lu, i moussa èl mohon, èt trova brâmint dès djins ki s'î avint rassonlé. 28 I 'lzî djâza : "Vos sav' bin k' il-èst d'findou a on Djuif du s' loyer ou minme d' intrer amon on-ètrandjîr. Mins l' bon Diu vint du m' fé comprinde ku dju n' duvéve loumér nouk mansî ou impûr. 29 Vola pocwè, cwand v' m' av' houké, dj' a v'ni sins tchikter. Dju v' dumande donc' pocwè ku v' m' av' fêt v'ni. 30 Cwèrnèye rèsponda : "I gn-a treûs djoûs, dj' èsteû a priyér è m' mohon, a treûs-eûres du l' après nonne. Et vola k' on-ome s' a drèssé d'vant mi, tot blanc moussé. 31 I m' duha : 'Cwèrnèye, vos priyîres ont stou oy', èt l' bon Diu s'a r'souveni d' vos-ômônes. 32 Evoyoz donc' on-ome a Jopé, po fé v'ni on loumé Simon, k' a co l' nom du Pîre. I d'meûre èl mohon d' on côreû loumé Simon, djondant dèl mér'. 33 Dirèctumint, dju v's-a èvoyé dès djins, èt v's-av' bin fêt du v'ni. Nos v'la asteûre tortos d'vant vos, po xhoûter tot çou ku l' bon Diu vus-a fêt savou.

34 Pîre adon ataka a djâzer : "Asteûre, dju comprind ku l' bon Diu nu fêt noune difèrince inte lès djins; 35 mins avâ tos lès peûpes, i veût voultî lu ci k' èl rèspèctèye èt ki fêt çou k' èst djusse. 36 Il a èvoyé s' mèssèdje âs-èfants d' Israël, po 'lzî fé savou, po l' vwès da Jésus-Crist, lu Bone Novèle dèl pâye. C' èst bin lu, Jésus, k' èst l' Sègneûr du tot l' monde. 37 Vos sav' bin çou ki a stou anoncé tot-avâ l' Djudèye, a c'mincér po l' Galilèye, après l' batème ku Djhan prétchéve. 38 I s'adjixhe du Jésus d' Nazarèt. Lu bon Diu l' a ondou dè Sint-Esprit, èt lî a d'né s' dreût. Il a passé tot f'zant l' bin èt tot r'wèrixhant tos lès cis ku l' Diâle tunéve è s' pouvwèr. Lu bon Diu èsteût avou lu. 39 Nos-èstans lès tèmons du tot çou k' il-a fêt è payis dès Djuifs èt a Djéruzalèm. C' èst çuste-ome-là k' il-ont fêt mouri, tot l' pindant sol creû. 40 Mins l' bon Diu l' a r'lèvé lu treûzinme djoû èt il-î a d'né du poleûr su mostrer, 41 nin a tot l' monde, mins azès tèmons k' il-aveût tchuzé a l' avance, a nos-ôtes k' avans magné èt k' avans bu avou lu, après k' i s' foûxhe rulèvé d'amon lès mwèrts. 42 I nos-a c'mandé du prétcher â peûpe, èt d' acèrtiner ku c' èst bin Lu l' djudje ku l' bon Diu a mètou po djudjér tos lès cis ki vikèt èt lès ci k' sont mwèrts. 43 C' èst d' lu ku tos lès Profétes djâzint, po fé savou ku tot ci k' èl creût, ruçûrè, so s' nom, lu pardon d' sès pètchîs".

44 Pîre djâzéve co ku l' Sint-Esprit atouma so tos lès cis k' èstint a l' xhoûtér. 45 Et tos lès fidéles ki prov'nint dèl circoncîzion, èt k' avint v'nou avou Pîre, fourint tot èwèrés du vèye ku l' don dè Sint-Esprit atouméve tot si bin so lès payins. 46 Ca i lès oyint ki djâzint totes lès langues èt ki glorifiyint l' bon Diu. Adon Pîre : 47 "Pout-on r'fûzér l' êwe dè batème azès cis k' ont r'çû l' Sint-Esprit come nos-ôtes?" 48 Et i c'manda k' on lès batizaxhe â nom da Jésus-Crist. Zèls dumandint adon ku Pîre dumonaxhe kékes djoûs è leû mohon.

 

11

1 Lès Apôtes èt lès frés k' èstint èl Djudèye avint oy dîre ku lès payins, zèls avou, avint r'çû l' parole dè bon Diu. 2 Cwand Pîre ruv'na a Djéruzalèm, lès fidéles dèl circoncîzion èl disputint : 3 "Vos-av' intrés, duhint-i amon dès payins èt v's-av' magné avou zèls!".

4 Pîre su mèta adon a 'lzî esplikér tote l' afêre. 5 "Dju m' trovéve, duha-t-i, a Jopé. Tins ku dj' priyéve, dju vèya, èn-one vûzion, come on grand drap, tunou po lès cwète cwènes, k' adxhindéve dè cî, èt ki v'néve k' a sor mi. 6 Dju r'louka d'vins, èt dj' î vèya totes sôrs du bièsses dèl tère, dès sâvadjès bièsses, dès serpants èt dès-oûhês dè cî. 7 Dj' oya adon one vwès ki m' duhéve : "Djans, Pîre, towoz èt s' magnoz". 8 Et mi : "Non.na, Sègneûr, ca rin d' mansî ni d' impûr n' a mâye intré è m' boke. 9 Lu vwès dè cî rupurda : "çou ku l' bon Diu a racléri, nu d'hoz nin k' c' èst mansî. 10 çoula s' passa a treûs côps, adon tot-a-fêt fourit r'monté è cî.

11 A ç' moumint-là, treûs-omes su prézintint d'vant l' mohon là k' nos-èstins. I m' avint stou èvoyé du Cèsarèye.12 L' Esprit mu d'ha adon d'alér avou zèls, sins halkiner. Lès sî frés ku vola v'nint avou mi, èt nos moussint èssonle è l' mohon da l' ome. 13 I nos raconta cumint k' il-aveût vèyou on-andje su prézinter è s' mohon, èt lî dîre : 'Evoyoz cwèri a Jopé on loumé Simon, k' on dit co Pîre.14 I v' dîrè lès mots ki v' duvèt sâvér, vos èt tos lès cis d' vosse mohon'.

15 Dj' aveû a pon.ne ataké a djâzér, ku l' Sint-Esprit atouma sor zèls, come çoula s' aveût passé â c'mince avou nos-ôtes.16 Dju m' a r'souv'ni adon du çou ku l' Sègneûr duhéve : 'Djhan a batizé avou d' l' êwe, vos sèroz batizés è l' Esprit Sint.17 Si donc' lu bon Diu èlzî a fêt lu minme don k' a nos-ôtes, k' avans cruou â Sègneûr Jésus-Crist, kî èsteû-dj' mi po m' opozér â bon Diu?" 18 Cwand il-ourint oy çoula, i su d'hint d'acwèrd, èt i glorifyint l' bon Diu, tot d'hant : "Insi, azès payins avou, lu bon Diu a d'né lu r'pintance, po lès miner al vèye".

L' Eglîxhe a Antioche

19 Lès cis k' s' avint èvolé tot-avâ l' payis à câze dèl persécucion ki aveût sûhou l' mwèrt da Etienne, arivint ka èl Fénicîye, a Chipre èt a Antioche, mins i n' anoncint l' Novèle a noun-ôtes k' azès Djuifs. 20 Portant, i gn-ourit kékonkes du zèls, dès djins ki provenint du Chipre èt du Sirène, èt ki èstint arivés a Antioche, ki s' adrèssint a dès Grecs avou po 'lzî fé savou lu Bone Novèle ku Jésus èst l' Sègneûr. 21 Lu fwèce dè bon Diu èsteût avou zèls : i gn-ourit brâvemint po creûre èt po s' duner â Sègneûr.

22 Lu novèle ènn' ariva a l' Eglîxhe du Djéruzalèm, ki èvoya adon Barnabas' a Antioche. 23 Cwand cici ariva èt cwand i vèya çou ku l' grâce dè bon Diu aveût fêt, i 'nnè fourit tot plin d' djôye, èt lès escorèdja tortos a t'ni bon sol vôye dè Sègneûr. 24 Lu minme èsteût on-ome bon, tot plin d' fwè è Sint-Esprit. Brâmint dès djins su d'nint â Sègneûr. 25 Barnabé ènn' ala adon so Tarse, po-z-î alér r'cwèri Saül. 26 Cwand il-ourit r'trouvi, i l' ramina a Antioche. Tote one an.nèye, i d'monint è çuste Eglîxhe d' Antioche, po-z-î prétchér a brâmint dès djins. çu fourit là, a Antioche, k' on d'na azès dissipes, po l' prumî côp, lu nom du "crétyins".

L' Eglîxhe d' Antioche èvoye Barnabas' èt Saül a Djéruzalèm

27 So cès djoû la, dès djins k' avint l' don d' profécîye, arivint d' Djéruzalèm a Antioche. 28 Onk du zèls, k' on louméve Agabus, su lèva po-z-anoncér, avou l' loumîre du l' Esprit, k' on-z-aléve avou, d'vins tos lès payis, one grande famine; i s' adjihéve dèl famine ki atouma dè tins ku Claude èsteût ampreûr. 29 Lès dissipes ourint adon l' îdèye d' èvoyér d' l' êde azès cis ki d'monint èl Djudèye, chaconk d' après sès moyins. 30 I f'zint insi, èt èvoyint Barnabas' èt Saül, po r'mète leûs dons èzès mins dès Anciyins.

 

12

1 Du ç' tins-là, lu rwè Hérôde èvoya des-omes po cwèri mizére a kékonkes dès mimbes du l' Eglîxhe. 2 I f'za towér Djâke, lu fré dâ Sègneûr, tot lî côpant l' tièsse. 3 Cwand i vèya ku çoula f'zéve plêzîr azès Djwifs, i dècida d' arètér Pîre avou. C' èsteût lu saminne du Pâke. 4 I l' arètint donc', èt l' tapint èl prîhon. On mèta po l' wârder cwète groupes du cwète sôdards. Hérôde aveût è l' îdèye d' èl prézinter â peûpe après l' fièsse. 5 Pîre èsteût wârdé insi èl prîhon. So c' tins là, tos lès cis d' l' Eglixhe priyint l' bon Dieu por lu, du totes leûs fwèces.

6 Lu nut' minme duvant l' djoû k' Hèrode èl duvéve aminér d'vant l' peûpe, Pîre dwèrméve, loyé avou deûs tchinnes, inte deûs sôdards. D' ôtes sôdards veûyint duvant l' ouxh. 7 Mins vola k' on-andje dè Sègneûr su prézinta, èt k' one loumîre lûha tot-avâ l' cèlule. L' andje aduza l' costé da Pîre, èl duspièrta, tot lî d'hant : "Lèvoz-v' abèye!" Lès tchinnes toumint dju d' sès mins.8 L'andje lî rud'ha : "Mètoz vosse cingue èt vos solés". Pîre fuza insi. Adon l' andje : "Mètoz vosse mantê, èt s' sûhoz-m'!" 9 Pîre moussa foû podrî lu, mins çou ki lî arivéve a câze du l' andje, i n' compurdéve nin ku c' èsteût po l' veûr, i comptéve vèy one vûzion. 10 I passint insi out' dèl prumîre wâde, pwis dèl deûzinme, èt arivint d'vant one pwète du fièr, ki d'néve sol vèye. Lu pwète su drova d' lèye-minme. I s' avancixhint èn-one rowe. Adon, tot d' on côp, l' andje èl cwita. 11 Pîre, adon, su r'hapa : "Asteûre, duha-t-i, dju m' rind vrêmint compte ku l' Sègneûr a évoyé sy-andje po m' rutirer foû dès mins da Hérôde èt du tot çou k' lès Djwifs avint îdèye du m' fé".

12 Tot tûzant, il-ariva al mohon da Marîye, lu mame da Djhan, k'on louméve co Marc. C' èst là ku brâmint s' avint rassonlé po priyér. 13 I bouxha a l' ouxh. One djône fèye ariva po xhoûter çou k' ç' èsteût. On l' louméve Rode. 14 Cwand èle ourit ruc'noxhou l' vwès da Pîre, tote plin.ne du djôye, èl nu drova nin, mins cora è l' mohon po fé savou k' Pîre su t'néve

duvant l' ouxh. . Mins zèls : "Tu d'vins sûremint sote!" Lèye, du s' costé, prétindéve ku c' èsteût bin insi. "Nonna! d'héve-t-on, c' èst sy-andje".16 So c' tins-là, Pîre continowéve a bouxher. Cwand il-ourint drouvi, i l' vèyint èt 'nnè rum'nint nin. 17 Pîre, adon, fuza on djèsse dèl min, po k' i s' têhaxhint. Et i 'lzî raconta cumint ku l' Sègenûr l' aveût fêt moussér foû dèl prîhon. "Aloz pwèrter l' novèle, duha-t-i, a Djâke èt azès frés". Et i moussa foû po-z-aler ôte pârt.

18 Cwand i f'za djoû, i gn-ourit one bèle kumaxhrèye inte dès sôdards, ki s' dumandint çou ki s' aveût passé avou Pîre. 19 Po çou k' èst du Hérôde, cwand i f'za v'ni Pîre, èt k' on n' èl trova nin, i d'manda dès comptes azès sôdârds, èt lès f'za egzécuter. I cwita l' Djudèye po 'nnè raler a Cézarèye, là k' i d'monéve.

Lu mwèrt da Hérôde Agripa

20 Hérôde nu s' ètindéve nin avou lès djins d' Tir èt d' Sidon. Zèls su mètint adon tortos d' acwèrd po s'alér prézintér d'vant lu. I s' ètindint avou Blastus, l' oficî k' aveût l' tchèdje dè palâ, po-z-alér d'mandér l' pâye â rwè. Pace ki tot l' payis ruçûhéve su ravitay'mint dè rwè. 21 Â djoû dit, Hérôde, ki aveût mètou su mantê du rwè, s' assya al tribune po 'lzî fé on discours. 22 Lu peûpe criyéve : "c'èst l' vwès d' on diu ki nos djâze là, èt nin l' cisse d' on-ome!" 23 A ç' moumint-là, l' andje dè Sègneûr èl bouxha, po çou k' i n' aveût nin rindou glwère â bon Diu. Tot c'magné dès vièrs, i mora.

24 Mins so ç' tins-là, lu parole dè bin Diu aléve du l' avant, èt su f'zéve oy du tos costés. 25 Barnabas èt Saul, cwand c' èst k' il-ourint achèvé leû mission a Djéruzalèm, ènnè ralint, tot raminant avou zèls Djhan, k' on louméve co Marc.

 

13

1 Duvins l' Eglîxhe d' Antioche, i gn-aveût dès profétes èt dès docteûrs : Barnabas èt Siméon, k' on louméve lu Neûr, Lucius du Sirène, èt Manayin, k' aveût stou aclèvé avou l' gouvèrneûr Hérode, èt co Saül. 2 On djoû k' i cèlèbrint l' culte dè Sègneûr èt k' i f'zint djune, l' Esprit-Sint su f'za comprinde : "Mètoz-m' a pârt Barnabas èt Saul, po fé l' oûve, ku dj' èlz' a houké po fé". 3 Adon, i djunint èt priyint, èt i stindint lès mains sor zèls, duvant d' lès lèy aler.

Prumî voyèdje da Paul

4 C' èsteût donc lu Sint-Esprit ki lès-èvoyéve. Il-arivint a Séleûcîye, èt d' là i montint so on batê po Chipre. 5 Arivés a Salamine, il-atakint a prétchér l' Parole dè bon Diu duvins lès sinagogues dès Djwifs. Djhan-Marc èsteût avou zèls po lès-êdér. 6 I toûrnint tot-avâ l' île djuska Pafos. Là, i rèscontrint on majicyin, on Djwif ki su f'zéve passér po on proféte, on l' louméve Bar-Jésus. 7 I vikéve adré l' proconsul Sergius Paulus, k' èsteût on-ome sûti. Cici fuza v'ni Barnabas èt Saul, po oy, du leû boke, lu Parole dè bon Diu. 8 Mins l' magicyin Elimas, c' èst çou ku s' nom vout dîre, su drèsseve conte du zèls. I cwèréve insi a dustoûrnér l' proconsul èrî dèl fwè. 9 Adon Saül, k' on louméve asteûre Paul, tot rimpli dè Sint-Esprit, èl rulouka èzès-oûy', 10 po lî dîre : "Ome ku v's-èstoz, tot plin d' fâstrèye èt d' calinerèye, èfant dè Diâle, in.nemi du tot çou k' èst djusse, nu lêroz-v' nin du v'leûr fâssér lès vôyes dè Sègneûr, ki sont portant bin dreûtes? 11 Asteûre, xhoûtoz-m' bin : lu min dè Sègneûr èst sor vos, vos sèroz aveûle, èt po tot-on tins, vos n' vièroz pus l' solo". Tot si vite, on brouliârd atouma sor lu, i su r'trova è l' supèxheur. I ataka a toûrnikér d' tot costé, a tot cwèrant l' min d' onk k' èl minereût. 12 Cwand l' proconsul vèya çou ki v'néve du s' passér, il acsèpta l' fwè, tot èwèré k' il èsteût d' oy çou ku l' Sègneûr acsègnéve.

Barnabas èt Paul préchèt a Antioche du Pisidèye

13 Du Pafos, Paul èt lès cis k' èstint avou lu, purdint l' batê po-z-arivér à Pergé, èl Pamfilèye. Sâve Djhan-Marc, ki lès cwita po ènnè ralér à Djéruzalèm. 14 Lès-ôtes, du Pèrgé, continowint leû vôye po-z-arivér a Antioche, èl Pisidèye. 15 Là, lu djoû dè sabat, il-intrint èl sinagogue, èt î purdint plèce. Cwand on-z-ourit lèhou lu Lwè èt lès Profétes, lès mêsses dèl sinagogues èlzî èvoyint dîre : "Frés, si onk du vos-ôtes a one sacwè a dîre azès djins, i pout djâzér."

16 Paul se lèva. D' on djèsse dèl min, i d'manda k' on s' têhaxhe. Adon : "Frés d' Israel, duha-t-i, èt tos vos-ôtes ki r'crindoz l' bon Diu, xhoûtoz.. 17 Lu bon Diu dè peûpe d' Israel a tchûzé nos vîs parints èt a fêt crèxhe çu peûpe; c' èsteût dè tins k' i d'monint è payis d' Ejipte. I mostra tote su fwèce po lès fé moussér foû. 18 Carante ans â long, i purda sogne du zèls è dézêrt. 19 Adon, cwand il-ourit dustrût sèt' nâcions è payis d' Cana.an, i d'na leûs tères a s' peûpe, po k' i 'nnè foûxhint lès mêsses. 20 çoula dura â pô près cwète cint cinkante ans. Après çoula, i 'lzî d'na dès djudjes, djusk' â tins dè proféte Samuèl. 21 I d'mandint adon on rwè. Lu bon Diu èlzî d'na Sawul, lu fi da Cis', on-ome dèl tribu d' Binjamin. Carante ans â lon, i fourit rwè. 22 Cwand i l' ourit mètou d' costé, lu bon Diu èlzî tchûza come rwè, Dâvid. C' èst d' lu k' il-acèrtina : "Dj'a trouvi Dâvid, lu fi da Jessé, on-ome ku m' coûr veût vrêmint voultî, èt ki frè vrêmint tot çou k' dju vou".

23 C' èst d'vins sès-èfants, come il-aveût promètou, ku l' bon Diu nos-a abouté, come Sâveûr po Israel, Jésus. 24 Djhan, lu Précurseûr, l' aveût anoncé, duvant k' i n' vunaxhe, atot prétchant a tot l' peûpe d' Israel, on batème du r'pintance 25 Duvant k' i n' mètaxhe fin a s' mission, Djhan d'héve : "Dju n' so nin l' ci ku v' pinsoz ku dj' so. Vola k' après mi arive on-ome, ku dju n' so nin digne du d'fé lès nâlis d' sès solés".

26 Mès frés, vos lès-èfants dèl famile da Abraham, èt vos-ôtes tortos ki r'crindoz l' bon Diu, c' è-st-a nos-ôtes ku ç' mèssèdje du salut a stou avoyé. 27 Ca lès djins d' Djéruzalèm ét leûs mêsses, atot r'fûsant du ruc'noxhe Jésus, ont-st-acompli sins l' saveûr, lu mèssèdje dès Profétes, k' on lît tos lès sabats. 28 Sins k' i n' trovaxhint noune câze po l' candan.nér a mwèrt, il-ont d'mandé a Pilâte d' èl fé mouri. 29 Cwand il-oûrint acompli tot çou k' èst scrît sor lu, i l' rutirint djus dèl creû èt l' mètint èl tombe. 30 Mins l' bon Diu l' a fêt su r'lèvér d'amon lès mwèrts. 31 Sacwants djoûs â long, Jésus s'a lèy vèy dès cis k' avint monté avou lu dèl Galilèye à Djéruzalèm. C' èst zèls ki sont asteûre sès tèmons duvant l' peûpe.

32 Et vola ku nos v's-apwèrtans, a vos-ôtes avou, lu Bone Novèle dèl promèsse k' a stou fête à nos vîs parints. 33 Lu bon Diu l' a t'nou, tot f'zant su r'lèver Jésus d'amon lès mwèrts, po nos-ôtes leûs-èfants. C' èst çou k' èst scrît è deûzinme Psôme : "Vos-èstoz m' Fi, oûy dju so duv'nou vosse Pére". 34 Po çou k' i s' a r'lèvé dès mwèrts, sins ku s' cwèr nu poûrixhaxhe èl tombe, il-a co dit : "Dju v' dinrè lès bénédicsions sintes èt sûres ku dj' a promètou a Dâvid". 35 C' èst bin po çoula k' i dit co èn-on-ôte passèdje : "Vos n' lêroz nin vosse Sint poûri è tère".

36 Dâvid, lu, dè tins k' i vikéve, a sièrvi lès plans dè bon Diu, pwis il-a mouri, èt a stou coûké djondant d' sès parints. Su cwèr a poûri. 37 Mins l' ci ku l' bon Diu a r'lèvé, lu, i n' a nin poûri è tère. 38 I fât donc' ku v' savoxhe, mès frés, ku c' èst grâce a lu, k' on v' fêt savou ku vos pètchîs sont r'mètous. Lu pardon du totes vos fâtes, ku lu Lwè da Moyize nu poléve nin vus d'nér, 39 c' è-st-a câze du lu ku tot ci ki creût, èl ruçût. 40 Insi, loukoz bin a vosse sogne k' i nu v's-arive çou k' èst dit d'vins lès Profétes :

41 Loukoz bin, vos lès grandiveûs,

Purdos sogne, èt aloz-è,

pace ki, è vosse tins, dju va fé one oûve

ku vos n' creûrîz nin,

si on nu v-s-èl fuzéve nin savou".

42 Cwand i moussint foû dèl sinagogue, i 'lzî d'mandint du co ruv'ni djâzér d' çoula lu djoû d' sabat d' après. 43 Cwand tot l' monde fourit rèvôye, brâmint dès Djwifs èt dès payins ki rèspèctint lu Lwè, su mètint a sûre Paul et Barnabas. Tot djâzant avou zèls, i 'lz' ègadjint a d'moni fidéles al grâce ku l' bon Diu èlzî d'néve.

44 Lu sabat d'après, câzi tote lu vèye èsteût là po-z-oy lu Parole dè bon Diu. 45 Cwand c' èst k' i vèyint totes lès djins, lès Djwifs fourint rimplis d' djalozerèye, èt rèspondint avou dès blasfémes a tot çou k' Paul duhéve. 46 Adon, purdant tot leû corèdje, Paul èt Barnabé anoncint : "C' è-st-a vos-ôtes, po c'mincér, k' i faléve fé saveûr lu Parole dè bon Diu. Mins puski vos l' rufûzoz èt k' vos djudjoz ku l' vèye étèrnèle nu v' convint nin, nos nos toûnerans vès lès cis ki n' sont nin Djwifs. 47 Ca c' èst çoula ku l' Sègneûr nos-a c'mandé :

Dju v's-a mètou po èsse lu loumîre du totes les nâcions

po k' vos pwèrtoxhe lu salut djusk' â coron dèl tère.

48 Cwand k' il-oyint çoula, lès payins fourint tot rimplis d' djôye, èt rindint glwère al Parole dè bon Diu. Et tos lès cis ku l' bon Diu houkéve po l' vèye sins noune fin, dunint leû fwè. 49 Lu Parole dè Sègneûr su ruspârda tot-avâ l' payis. 50 Mins lès Djwifs montint l' tièsse d' azès fèmes dèl bone sôciété, ki adôrint l' bon Diu, insi ku dès notâbes dè l' vèye, èt i provokint insi one persécucion conte du Paul et Barnabé. I lès tapint foû dè ban d' leû vèye. 51 Zèls, adon, kuxhuint l' poussîre djus d' leûs pîds. Il-alint a Iconium. 52 Mins lès dissipes, tot plins d' djôye, èstint rimplis dè Sint-Esprit.

 

14

1 A Iconium, i moussint, come i l' fuzint tos côps, èl sinagogues dès Djwifs, èt djâzint si bin ku brâmint dès Djwifs èt des Grecs dunint leû fwè. 2 Mins lès cisses dès Djwifs ki r'fûzint d' creûre montint l' tièsse d' azès payins conte du leûs frés. 3 Paul èt Barnabé dumonint lontins è çusse vèye. I f'zint confyince â Sègneûr, ki mostréve ku çou k' i prétchint so s' grâce, èsteût veûr, atot l'zî d'nant l' pouvwèr du fé dès signes èt dès prodijes. 4 Lu populâcion dèl vèye su pârtixha è deûs : lès cis ki t'nint po lès Djwifs èt lès cis ki t'nint po lès-Apôtes. 5 Lès payins èt lès Djwifs, avou leûs mêsses, s' apontyint a maltrêter Paul èt Barnabé, èt a lès towér a côps d' pires. 6 Mins zèls s' ènn' abatint, èt i s' sâvint èl Licaonèye, èzès vèyes du Listres èt du Dèrbé, èt tot-âtour. 7 Là avou, i s' mètint a prétchér l' Bone Novèle.

8 A Listres, i gn-aveût on-ome ki n' poléve nin su t'ni so sès pîds. Mascrâwé duspôye k' il-aveût v'ni â monde, i n' aveût mây polou rotér. 9 Il-èsteût là a xhoûter djâzér Paul. Cici èl rulouka. Cwand i vèya k' il-aveût l' fwè po èsse sâvé, 10 i lî criya : "Lèvoz-v' èt s' tunoz-v' so vos pîds!" L' ome hopla so sès djambes, èt v'la k' i rotéve! 11 Cwand lès djins vèyint çou k' Paul vunéve du fé, i criyint tortos è leû langue, lu licaonyin : "Lès dius su sont fêts parèy' a dès-omes po v'ni amon nos-ôtes!". 12 I loumint Barnabé Jupitèr, èt Paul Mercure, puski c' èsteût lu ki djâzéve.

13 Adon, lu prête dè tampe du Jupiter, k' èsteût foû dèl vèye, fuza aminer duvant lès pwètes dèl cité, dès gayèts ôrnés d' guirlandes du fleûrs. D' acwèrd avou totes lès djins, i v'lint ofri on sacrifice. 14 Cwand Barnabé èt Paul su rindint compte du çou k' on s' apontiève a fé, i d'xhirint leûs moussemints èt dârint vès lès djins tot criyant : 15 "Mâlureûs ku v's-èstoz! Ku f'zoz-v'? Nos n' èstans k' dès-omes, tot come vos-ôtes. Nos v'nans v' fé savou one Bone Novèle. I fât ku vos v' distoûrnoxhe dès fâs dius, po v' toûrnér vès lu Vrê Diu, lu ci k' a fêt l' cî, lu tère, lu mér èt tot çou ki î vike.16 E tins passé, i a lèy totes lès djins vikér a leû manîre. 17 I n'a nin manké portant, du d'nér des proûves du çou k' i nos veût voultî, puski c' èst lu ki, dè cî, nos-avoye lès pleûves èt lès sâhons po sèmér, po vos rimpli d' amagnér èt po vos fé avou bon. 18 C' è-st-insi k' i djâzint, èt portant, il-ourint co dès mâ a èspêtcher lès djins d' èlzî ofri on sacrifice.

19 Mins dès Djwifs arivint d' Antioche èt d' Iconium 20 I parvunint a r'toûrner l' coûr d' azès djins. On tapa âs pîres so Paul, èt on hértcha s' cwèr foû dèl vèye; i pinsint k' il-èsteût mwèrt. 20 Mins lès dissipes su rassonlint âtoû d' lu. Paul su r'lèva èt i rintra èl vèye. Lu djoû d' après, i 'nn' ala so Dèrbé avou Barnabé.

Paul et Barnabé ruv'nèt a Antioche

21 Cwand il-oûrint anoncé l' Bone Novèle è çusse vèye, èt k' il-î oûrint acsègné brâmint dès djins, i ruv'nint a Listre, a Iconium èt Antioche. 22 I rèfwèrcixhint l' corèdje d' azès dissipes, po k' i d'monaxhint fwèrts è leû fwè; i lès prém'nint k' i nos fât supwèrter brâmint dès pon.nes po-z-intrér è Rwèyôme dè bon Diu. 23 I tchûzint, duvins chake Eglîxhe, dès Ancyins. Après k' il-oûrint priyé èt fêt djune, i ruc'mandint â Sègneûr cès-omes ki avint d'né tote leû fwè. 24 I passint adon tot-out' dèl Pisidîye èt arivint èl Panfilîye. 25 Il-anoncint l' Parole azès djins du Pergé. I d'xhindint adon so Atalia. 26 Là i purdint l' batê ka Antioche, èl Sirîye. C' èsteût là k' i s' avint r'mètou èzès mins dè bon Diu, po-z-aler fé l' ovrèdje ki v'nint d' achèvér.

27 Cwand il-î fourint rarivés, i rassonlint tos lès mimbes du l' Eglîxhe, po 'lzî racontér tot çou ku l' bon Diu aveût fêt avou zèls, èt cumint k' il-aveût drouvi l' ouxh' dèl fwè azès payins. 28 Il-î d'monint tot-on tins avou lès dissipes.

 

15

Lu prumî Concile du Djéruzalèm.

Lu kèstion dèl circoncîzion

1 Dès djins vunint dèl Djudèye, ki s' mètint a préchér azès frés ku s' i nu su f'zint nin circoncîre come lu vout Moyize, i n' pôrint nin èsse sâver.

2 A câze du çoula, i gn-ourit one dispute èt brâmint dès discussions inte du cès djins-là et Paul èt Barnabé. On dècida adon ku Paul èt Barnabé, avou kékonkes du zèls, îrint a Djéruzalèm, po-z-î trouvi lès-Apôtes èt lès-Ancyins, èt k' i 'lzî djâzaxhint du tote l' afêre. 3 Lès frés d' Antioche èlzî d'nint çou k' i faléve po fé l' vôye. I passint adon po l' Fénicîye èt po l' Samarîye. Tot dè long dèl vôye, i racontint cumint k' lès payins s'avint r'vèyou; çu fourit, po tos lès frés, one câze du grande djôye. 4 Cwand il-arivint a Djéruzalèm, l' Eglîxhe, lès-Apôtes et lès-Ancyins lès r'çûhint. I 'lzî f'zint savou tot çou ku l' bon Diu aveû fêt avou zèls.5 Mins i-gn-ourit dès cis dèl pârtèye dè groupe dès Farisyins po s' lèver èt po dîre : "I fât circoncî cès djins-là, èt 'lzî aprinde a sûre lu Lwè da Moyîze".

6 Lès-Apôtes èt lès-Ancyins su rasssonlint po studiér l' afêre. 7 Après one longue discusion, Pîre su lèva po djâzér : "Frés, d'ha-t-i, vos sav' bin ku dès lu c'mince, ku bon Diu m' a tchûzé inte du tos vos-ôtes, po k' lès payins oyèxhe du m' boke lu parole dèl Bone Novèle èt ki v'nèxhe al fwè. 8 Lu, qui sét l' coûr dès-omes, i 'lzî a rindou tèmwègnèdje, atot 'lzî d'nant l' Sint-Esprit, tot come i nos l'a d'né a nos-ôtes. 9 I n'a fêt noune difèrince inte du zèls èt nos-ôtes. Avou l' fwè, il-a purifiyé leûs coûrs.10 Asteûre, pocwè v'loz-v' sayér l' bon Diu, tot mètant so lès spales dès dissipes one tchèdje, ku ni nos péres ni nos-ôtes minmes, nos n' avans nin stou capâbes du pwèrter? 11 C' è-st-a câze dèl grâce dè Sègneûr Jésus ku nos cruans k' nos-èstans sâvés, tot come zèls.

12 Tot l' monde su têhéve. on xhoûta adon Barnabé èt Paûl, ki racontint tos lès signes èt tos lès prodijes ku l' bon Diu aveût fêt po leûs mains amon lès payins. 13 Cwand il-oûrint tot djâzé, Djâke su lèva po dîre : "Frés, xhoûtoz-m' bin. 14 Simon-Pîre vus-a dit cumint ku, dèdja â c'mince, lu bon Diu a v'lou prinde por lu, amon lès payins, on peûpe ki sèreût da sîne. 15 C' èst bin çou k' ont dit lès Profétes, pusk' il-èst scrît :

16 Après çoula, dju r'vinrè

èt dju r'bâtixhrè l' mohon da Dâvid, k' èst tote dustrûte,

dju r'lîvrè çou ki n' èst pus ku rwines, po l' rubâti,

17 po k' lès-omes ki d'monèt, rucwèrèxhe lu Sègneûr,

insi k' lès djins du tos lès payis,

là ku m' nom ârè stou anoncé.

C' èst çou ku l' Sègneûr dit. Et i l' fêt savou

18 duspôye toudi.

19 Vola pocwè k' dj' a îdèye k' i n' fât nin cwèri mizére azès cis ki v'nèt d' amon lès payins. 20 Mins i fât 'lzî scrîre k' i su d'vèt t'ni èrî dès tchârs k' on stou contaminèyes dès-idoles, k' su d'vèt wârdér du tote ûnyion dufindowe, èt k' i n' magnèxhe noune sutofèye tchâr ni co l' song. 21 Ca duspôy lu vî tins, Moyize a, d'vins totes lès vèyes, dès cis ki prétchèt çoula, èt i l' lîhèt èzès sinagogues tos lès djoûs d' sabat".

Lu lète dès-Apôtes

22 Adon, lès-Apôtes, su mètint d'acwèrd avou lès-Ancyins èt tote l' Eglixhe po tchûzér kékonkes du zèls, k' on-z-èvoyereût a Antioche avou Paul et Barnabé. I purdint Jude, k' on louméve co Barsabas, èt Silas, dès-omes ku tos lès frés vèyint voultî.. 23 I 'lzî r'mètint one lète, k' il-î avint scrît çouvoci : "Lès-Apôtes èt lès-Ancyins, vos frés, azès frés ki d'monèt a Antioche, èl Sirîye èt èl Cilicîye èt ki prov'nèt d' amon lès payins. Nos v's-èvoyans nosse bondjoû. 24 Nos-avans oy dîre k' i-gn-a dès cis dès nosses, mins ki n' ont nou mandat d' nosse pârt, k' ont stou v' prétcher dès-afêres ki v's-ont troûblé èt ki v's-ont mètou mâ a voste-âxhe. 25 Nos avans donc dècidé, tortos essonle, di tchûzér dès-omes ki îront v' djâzér du nosse pârt. I vinront avou nos binamés frés Barnabé et Paul, 26 dès-omes s' sont d'nés tot ètîrs po l' câze dè nom da nosse Sègneûr Jésus-Crist. 27 Nos v's-èvoyans donc Jude èt Silas ki v' dîront zèls-minmes çou k' nos v' sucrîhans è çusse lète : "28 Lu Sint-Esprit èt nos-ôtes minmes avans dècidé du n' nin tchèrdjér vos spales pus' ku du çou k' èst vrêmint nécèssêre : 29 vos n' deûroz nin magnér dès tchârs ki prom'nèt du çou k' a stou ofri âs-idoles, ni co dè song, ou bin dèl tchâr du s'tofèyès bièsses. Vos v' wârdroz avou du tote ûnyon k' èst d'findowe. Si vos f'zoz insi, çu sèrè fwèrt bin. Bon corèdje!"

30 Lès cis ki pwèrtint l' mèssèdje ènn' alint donc so Antioche. I houkint tos lès fidéles èt 'lzî r'mètint l' lète. 31 Cwand i l' oûrint lî, i fourint tot contints a câze du l' èscorèdjemint k' on 'lzî d'néve. 32 Jude et Silas, k' avint zèls-minme lu don d' èsse dès profétes, djâzint brâvemint avou lès frés, po lès-èscorèdjér. 33 Cwand i fourit tins, lès frés lès révoyint tot 'lzî sohêtant l' pâye, èt i lès lèyint ralér adré lès cis k' èls-avint èvoyé. (34) 35 Po çou k' èsteût d' Paûl èt d' Barnabé, cècis d'monint a Antioche, po-z-acsègnér èt anoncér, avou brâmint d's-ôtes, lu Bone Novèle dè Sègneûr.

Lu deûzinme toûrnèye da Paûl. Paûl èt Barnabé su séparèt.

36 Lès djoûs passint. On djoû, Paûl duha a Barnabé : "Alans r'vèye lès frés d'vins totes lès vèyes ku nos-î avans dja prétché l' parole dè Sègneûr, po vèye cumint k' i vont. 37 Mins Barnabé aveût l' îdèye du r'prinde avou lu Djhan, lu ci k' on louméve co Marc. 38 Paul nu fourit nin d' acwèrd d' èl ruprinde, a câze k' i l's-aveût aban.né èl Panfilîye, èt k' il-aveût lèy d' ovrér avou zèls. 39 I s' èmontint l' onk l' ôte, èt i s' sèparint. Barnabé purda Marc èt 'nnè rala avou lu so Chipre, avou l' batê. 40 Paul, du s' costé, tchûza Silas. Lès frés lès r'mètint al wâde dè Sègneûr, èt i purdint l' vôye. 41 I toûrnint tot avâ l' Sirîye èt l' Cilicîye po rucfwèrter lès-Eglîxhes.

 

16

Paûl èl Licaonîye

1 Paûl ariva a Dèrbé ét a Listre. I trova là on dissipe k' on louméve Timotée. C' èsteût l' fi d'one Djuive, ki aveût l' fwè. Su pére èsteût on Grèc. 2 Lès frés du Listre èt du Dèrbé ènnè d'hint dè bin. 3 Paûl lu v'la prinde avou lu, èt i Iî f'za l' circoncîsion, a câze dès Djuifs ki èstint là, ca i savint tortos ku s' pére èsteût Grèc. 4 Duvins lès vèyes k' i visitint, i f'zint savou lès décisions ku lès-Apôtes èt lès-Ancyins d' Djéruzalèm avint pris, èt i 'lzî d'mandint d' lès sûre. 5 Lès-Eglîxhes dum'nint toudi pus fwètes è leû fwè, èt tos lès djoûs, i 'nn' aveût toudi pus' à d'ner leûs noms po sûre lu fwè.

Voyèdje è l' Azîye djusk' a Troas'.

6 I passint èl Frijîye èt è payis dès Galates, ca l' Sint-Esprit lès-aveût èspêtché d' anoncér l' Parole èl Province d' Azîye. 7 Il-arivint djondant dèl Misîye, èt sayint d' intrer èl Bitinîye, mins l' Sint-Esprit n' èl vola nin. 8 I passint adon out' dèl Misîye po-z-arivér al mér, à Troas.9 Là, dèl nut', Paûl ourit one vûzion : on Macédonyin èsteût là, drèssé, k' èl houkéve. "Passoz èl Macédonîye, duhéve-t-i, èt s' vunoz nos-êdér". 10 Après k' il-ourit avou çusse vûzion, i cwèrint tot dreût a alér èl Macédwène, sûrs k' il-èstint ku l' bon Diu lès-î houkéve po k'i-z-î anonçaxhint lu Bone Novèle.

Paul à Filipe.

11 I purdint l' batê a Troade po-z-arivér dirèctumint a Samotrace, èt l' djoû d' après, a Naple, 12 du là a Filipe, k' èst l' prumîre vèye dè payis d' Macédwène. C' è-st-one colonîye. Nos d'monins kékes djoûs è çusse vèye. 13 Lu djoû dè sabat, nos moussins foû dèl vèye po l' pwète k' èst â bwèrd du l' êwe. Nos pinsins bin k' c' èsteût là ku su f'zint lès priyîres. Nos nos assyins, èt nos djâzins avou lès fèmes ki s' î avint rassonlé. 14 Duvins zèles, i 'nn' aveût one k' on louméve Lidîye. C' èsteût one djint ki f'zéve lu comêrce du tissu d' pourpre. Ele provenéve dèl vèye du Tiyatîre, èt èle adoréve lu bon Diu. Ele nos xhoûtéve, ca lu Sègneûr lî aveût drouvi l' coûr, po k' èle compurdaxhe çou k' Paûl duhéve. 15 Cwand èle ourit stou batizèye avou tos lès cis du s' mohon, èle dumanda : "Si v' pinsoz ku dj' a vrêmint d'né m' fwè â Sègneûr, vunoz d'moni amon nos-ôtes". Et èle nos-î oblidja. 16 On djoû ku nos-alins al priyîre, nos rèscontrins one djône sièrvante ku t'néve on macrê, ki lî f'zéve dîre a l' avance çou ki d'véve ariver. Avou sès prédicsions, èle rapwèrtéve brâmint dès çans a sès mêsses. 17 Ele su mèta a nos sûre, Paul èt nos-ôtes, atot criyant : "Cès-omes là sont lès sèrviteûrs dè bon Diu, lu Très Ôt, i v's-anoncèt l' vôye po èsse sâvés". 18 Ele fuza insi brâmint dès djoûs è rote. Paûl s' ènnè f'za mâ. I s' rutoûrna èt d'ha â macrê : "Dju t' èl cumande so l' nom da Jésus Crist, mousse foû d' lèye!". Sol moumint, lu macrê moussa foû d' lèy. 19 Cwand sès mêsses s' abatint k' i pièrdint insi l' èspwèr du leû gangnèdje, il-apougnint Paûl èt Silas, lès hértchint k' a sol grande plèce dèl vèye, duvant lès mayeûrs. 20 I lès prézintint azès majistrats, tot d'hant : "Cès-omes troûblèt nosse vèye; çu sont des Djuifs. 21 I prétchèt dès manîres du vikér ku nos-ôtes Romins, nos n' avans nin l' dreût d' acsèptér èt ni co d' sûre". 22 Lu peûpe acora conte du zèls. Lès majistrats èlzî râyint leûs moussemints èt lès f'zint bouxhér a côps du s'gorèye. 23 Tot plins d' plâyes k' il-èstint, i lès-èvoyint èl prîhon, tot ruc'mandant â gâr du lès bin wârder. 24 Lu gâr lès tchôka adon èl dièrin.ne catche, èt f'za rèssérer leûs pîds d'vins dès-èfrapes.

25 E mitan dèl nut', Paul èt Silas priyint èt tchantint po l' Sègneûr. Lès cis k' èstint èl prîhon lès-oyint. 26 Tot d' on côp, i- gn-ourit on fwèrt tronlemint d' tère. Lès fondemints dèl prîhon ènnè fourint tot c'xhuous, totes lès ouxh su drovint èt totes lès tchinnes dès prîxh'nîs su duv'zint. 27 Lu gâr su duspièrta. Cwand i vèya totes lès ouxh â lâdje, i purda su èpèye : i s' voléve towér, tot pinsant k' lès prîxh'nîs avint couri èvôye. 28 Paul lî criya du totes sès fwèces : "Nu v' fuzoz nou mâ, nos-èstans tortos voci. 29 Lu gâr dumanda dèl loumîre èt acora èl prîhon. Tot tronlant, i s' tapa azès pîds da Paûl et da Silas. 30 I lès mina a l' ouxh, tot 'lzî d'mandant : "Mêsses, ku deû-dj' fé po èsse sâvé? 31 Et zèls : "Dunoz vosse fwè â Sègneûr Jésus, èt vos sèroz sâvés, vos èt tot vosse manèdje. 32 I 'lzî f'zint savou l' Parole dè Sègneûr, insi k' a tos lès cis du s' mohon. 33 Lu gâr lès purda avou lu è mitan dèl nut' èt r'nètcha leûs plâyes. I fourit batizé tot dreût avou tos lès sînes. 34 I lès mina è s' mohon, drèssa l' tâve. Lu-minme èt tos lès cis du s' mohon èstint tot plins d' djôye a câze k'il-avint cruou â bon Diu.

35 Cwand i f'za djoû, lès majistrats èvoyint dès-omes d' èl police po dîre k' on lèyaxhe aler cès-omes. 36 Lu mêsse dèl prîhon èl fuza savou a Paûl : "Lès majistrats vus f'zèt dîre ku vos p'loz alér. Puski c' è-st-insi, moussoz foû dèl vèye èt aloz-è è pâye". 37 Mins Paûl rèsponda : "Adon ku nos n' avans nin stou condan.nés, i nos-ont fêt bouxhér d'vant tot l' monde, nos-ôtes k' nos-èstans dès citwèyins romins; èt asteûre, i nos f'zèt 'nn' alér è catchète. çoula n' va nin! K' i v'nèxhhe zèls minmes nos fé moussér foû. 38 Lès policiérs rapwèrtint çusse rèsponse azès majistrats. Cès-ci, cwand c' èst k' il-apurdint ku Paûl ét Silas èstint dès Romins, hapint sogne. 39 I 'lzî m'nint prézintér dès-escuses, èt 'lzî d'mandint du cwitér l' vèye. 40 Paul èt Silas moussint foû dèl prîhon po-z-alér amon Lidîye. Il-î r'vèyint lès frés èt lès rucfwèrtint. Après çoula, i 'nn' alint.

 

17

A Tèssalonike

1 Paûl èt Silas passint po Amfipolis' èt Apolonîye, po-z- ariver a Tèssalonike, là k' lès Djuifs avint one sinagogue. 2 Come i f'zéve tot côp, Paul î intra, treûs sabats è rote, po discutér avou zèls so l' Ecritûre. 3 I 'lzî esplikéve çou k' èst scrît, po 'lzî mostrér k' i faléve ku l' Crist' soufraxhe èt k' i su r'lèvaxhe dès mwèrts. "Et lu Crist', c' èst bin Jésus, lu ci ku dju v' fê savou". 4 I gn-ourit d'vins zèls po creûre, èt i s' mètint avou Paûl èt Silas'; amon lès Grècs ki r'cwèrint l' bon Diu, i 'nn' ourit avou tot plin, avou brâmint dès fèmes dèl nôblèsse. 5 Mins lès Djuifs su mâvrint. I rassonlint sol plèce dè martchî kékes halcotîs, po sèmer l' margaye avâ l' vèye. I s' prézintint adon d'vant l' mohon da Jazon, èt rèclamint k' on l'zî aminaxhe Paûl et Silas' duvant l' peûpe.6 Mins i n' lès trovint nin. Il-apicint adon Jazon et kékes frés, èt lès ahértchint d'vant lès mayeûrs, tot beûrlant : "Cès djins k' ont sèmé l' margaye avâ l' monde ètîr, sont asteûre voci, 7 èt Jazon lès-a r'çû è s' mohon; totes cès djins adjixhèt conte dès lwès d' l' ampreûr, i d'hèt k' i gn-a on-ôte ruwè k' lu, on loumé Jésus. 8 I troûblint insi l' peûpe èt lès mayeûrs dèl vèye. 9 On f'za payér a Jazon èt âs-ôtes one fwète côcion, èt on lès r'laxha pus târd.

10 Lès frés fuzint 'nn' aler tot dreût, ét dèl nut', Paûl èt Silas', po Béré. Cwand il-î arivint, i s' rindint èl sinagogue dès Djuifs. 11 Cès-cis avint dès mèyeûs sintimints ku lès cisses du Tèssalonike. Il-acsèptint voultî l' parole da Paûl. Tos lès djoûs, i studyint lès-Ecritûres, po vèy si çou k' on 'lzî d'héve èsteût bin veûr. 12 Brâmint ac'sèptint d' creûre. Adré lès Grècs, i gn-ourit avou on hopê d' omes èt d' fèmes du kâlité. 13 Cwand lès Djuifs du Tèssalonike apurdint k' Paûl aveût prétché l' parole dè bon Diu a Béré, il-î arivint po sèmer l' margaye avâ l' peûpe. 14 Sins wê-stér, lès frés fuzint 'nn' aler Paûl ka l' mér. Silas' èt Timoté dumonint èl vèye.15 Lès cis ki f'zint 'nn' aler Paûl, l' aminint ka Atène. I 'nnè ralint adon tot dreût, avou l' ordre po Silas' èt po Timoté, du v'ni r'trouvi Paûl â pus-abèye.

Paûl a Atène

16 Sol tins k' i lès rawârdéve a Atene, Paûl fourit n' ourit nin bon d' vèy cumint k' çusse vèye èsteût tote dunèye âs-idoles.17 I discuta èl sinagogue avou lès Djuifs èt lès cis ki cwèrint l' bon Diu. Mins tos lès djoûs, il-aléve avou sol martchî po djâzér avou lès cis ki î èstint. 18 Duvins lès cis ki discutint avou lu, i gn-aveût dès filosofes épicuryins èt dès stoyicyins.: "Ku nos vout donc', duhint-i, çu grand prétcheû?; èt d's-ôtes : "on dîreût k' i nos vint anoncér dès novèlès divinités". C' èsteût pace k' i djâzéve du Jésus èt dèl résurècsion. 19 I purdint donc Paûl avou zèls po l' minér so l' Aréopage, tot d'hant : "Polans-dj' savou çou k' èst çusse novèle doctrine ku vos nos v'noz prétcher? 20 Vos nos f'zoz oy dès-èwèrantès-afêres. Nos v'lans savou çou k' i 'nn' èst". 21 I fât savou ku lès-Atényins èt lès-ètrandjîrs ki d'monint èl vèye, passint tot leû tins a s' raconter èt a xhoûter âs novèles.

22 Adon, Paûl su drèssa è mitan d' l' Aréopage, èt ataka à djâzér : "Atényins, duha-t-i, dju m' a abatou ku v's-èstoz dès-omes ki r'cwèrèt voultî lès-afêres du r'lijion. 23 Ca, tot m' porminans avâ vos rowes, è mitan d' tos vos monumints, dj' a trouvi on-âté k' on-z-î a scrît : â bon Diu k' on n' sét nin. Insi, lu ci ku vos-onoroz sins l' cunoxhe, vola k' dju vin v' djâzer d' lu. 24 C' èst l' bon Diu, lu ci k' a fêt l' monde, èt tot çou ki s' î troûve. Lu, k' èst l' mêsse dè cî èt dèl tère, i n' dumeûre duvins nou tampe ku lès-omes lî ârint bâti. 25 I n' a nin dandjî nin pus ku dès-omes lu sièrvèxhe du leûs mains, come s' il-aveût mèzâxhe d' one sacwè, adon k' c' èst lu ki dène a tortos lu vèye, lu fwèce èt tot-a-fêt. 26 A pârtîr d' on-ome, il-a fêt tos lès peûpes, po k' i vikèxhe avâ tote lu tère. C' èst lu ki ficsèye lu tins, lu c'mince èt l' fin du tos leûs vikèdjes, 27 po k' i l' cwèrèxhe, èt sayèxhe du l' acsûre, s' i parvunèt a l' trouvi. Portant, i n' èst nin lon èrî du chake du nos-ôtes. 28 Ca c' è-st-a câse du lu ku nos vikans, ku nos nos r'mowans èt k' nos-èstans çou k' nos-èstans. C' èst onk du vos powètes k' a dit : "Nos prom'nans du çou k' il-èst".

29 Puski nos-èstans dèl race dè bon Diu, nos n' duvans nin pinser ku l' bon Diu sèreût parèy a d' l' ôr, ou a d' l' ârdjint, ou bin a dèl pîre, ou a tote sôr du bèle oûve ku l' ârt ou l' sûtisté d' l' ome âreût èmantché. 30 Mins vola : lu bon Diu a clôs lès-oûy so tos lès tins ku nos n' savins nin pus'; mins asteûre, il-a fêt savou a tos lès-omes du tos lès payis, k' i su d'vèt r'vèy. 31 Pace k' il-a dècidé dè djoû k' i djudjerè l' monde ètîr sèlon l' dreût. Po çoula, il-a èvoyé on-ome, ki èst capâbe du d'nér l' rèsponse à totes cès kèstions. Lu proûve ènn' èst k' i l' a fêt su r'lèvér d' amon lès mwèrts".

32 Cwand k' il-oyint djâzér du su r'lèver d' amon lès mwèrts, i gn-ourit d'vins zèls dès cis ki s' mètint a rire. D' ôtes duhint : "So çoula, nos v's-ôrans on-ôte djoû". 33 Paûl lès lèya. 34 Mins i gn-ourit k' èl sûhint èt ki acsèptint d' creûre. Duvins zèls, i gn-aveût Denis du l' Aéropaje èt one fème k' on louméve Damaris, èt co d's-ôtes.

 

18

A Corinte

1 Après çoula, Paûl cwita Atène po-z-ariver a Corinte. 2 Il-î trova on Djuif, k' on louméve Aquila. çuste-ome prom'néve dè payis k' èst djondant l' Neûre Mér. Nin lontins d'vant, il-aveût arivé d' Italîye, avou s' fème Priskile, a câse dè décrèt ku l' ampreûr Clôde aveût d'né k' on tchèssaxhe tos lès Djuifs foû dèl vèye du Rome. Paûl ala adré lu, 3 pace k' il-aveût l' minme mèstî k' lu. I fabrikint dès houbètes du teûye. 4 A chake sabat, Paûl purdéve lu parole èl sinagogue, èt i sayéve du fé acsèpter sès îdèyes azès Djuifs tot si bin k' azès Grècs..

5 Cwand Silas' èt Timothée fourint arivés d' Masédwène, Paûl duna tot s' tins a prétcher l' Parole, po-z-acèrtiner d'vant lès Djuifs ku Jésus èst bin l' Mèssèye. 6 Mins zèls nu v'lint rin oy, èt i l' trêtint d' tos lès noms. Paûl, adon, kuxhua conte du zèls lu poussîre du sès bagues, a tot 'lzî d'hant : "Ku vosse son rutoume so vosse tièsse, dju n' so pus rèspon'sâbe du rin! A compter d' oûy, c' è-st-azès payins ku m' adrèsserè".7 I lès cwita po-z-aler d'moni adré on loumé Titus Iustus. C' èsteût on-ome ki r'crindéve lu bon Diu. I d'monéve djondant dèl sinagogue. 8 Mins Crispus, lu mêsse dèl sinagogue, fourit d' acwèrd po d'ner s' fwè â Sègneûr, avou tote su famile. Et brâmint dès Corintyins, ki l' avint oy, cruint avou èt su f'zint batizér.

9 Dèl nut', èn-one vûzion, lu Sègneûr duha a Paûl : "N'ayoz noune sogne, djâzoz èt s' nu v' têhoz nin, 10 ca dju so avou vos. Nouk nu parvinrè a v' fé dè mâ, ca è çusse vèye-ci, dj' a brâmint dès djins, ki sont da mîne". 11 Paul î d'mona on-an èt d'mèye, po l'zî acsègner l' parole dè bon Diu.

12 Lu proconsul du Grêce èsteût on loumé Galion. Lès Djuifs su mètint tortos d'acwèrd po-z-atakér Paûl, èt i l' aminint d'vant l' tribunâl, 13 po dîre : "Lu manîre du sièrvi l' bon Diu ku çuste ome-là prétche èst contrêre a lu Lwè."14 Â moumint ku Paûl atakéve a rèsponde, Galion èl côpa :"Djuifs, duha-t-i, s'i s' adjixhéve d' on délit, ou bin d' one grosse fâte, dju prindreû èvidamint l' tins d' v' xhoûter; 15 Mins pusk' i s' adjixhe du discussions so dès mots, dès noms, ét d' afêres du vosse Luwè, dju n' vou nin ènn' èsse djudje". 16 Et i lès tchèssa foû dè tribunâl.17 Tos lès Djuifs apougnint adon Sostène, lu mêsse dèl sinagogue, èt s' mètint a l' bouxher d'vant l' tribunâl. Mins Galion n' ènn' ourit d' cure.

Tot passant po Efèse, Paûl rugangne Antioche

18 Paûl dumona co lontins a Corinte. Après, i d'ha â r'vèye azès frés, èt purda l' batê po l' Sirîye. Il-aveût pris avou lu Priskilla et Aquila. A Sancrèye, i s' fuza côper lès djvès, a câze d' on veû k' il-aveût fêt du lès lèy crèxhe k' a là. 19 Il-arivint a Efèse. C' èst là k' i lèya lès cis k' èstint avou lu. I moussa èl sinagogue po discuter avou lès Djuifs. 20 Lès djins lî d'mandint k' i d'monaxhe pus lontins avou zèls, mins i n' vola nin. 21 I 'lzî d'ha â r'vèye, tot d'hant : "Dju r'vinrè, si l' bon Diu l' vout". Et i purda l' batê. 22 Puis, i 'nnè d'xhinda a Césarèye, duha bondjoû a l' Eglixhe ki î èsteût, èt rota adon so Antioche.

Treûzinme voyèdje da Paûl

23 Il-î passa kéke tins, duvant d' ruprinde su vôye. I toûrna po c'mincer tot-avâ l' payis des Galates, èt après, èl Frijîye, po d'ner corèdje a tos sès dissipes.

24 On Djuif, k' on louméve Apolos', èt ki prom'néve d' Alecsandrîye, ariva a Efèze. C' èsteût on prumî po savou lès-Ecritûres. 25 On lî aveût mostré l' vôye dè Sègneûr; adon, tot plin d' ahan, i s' mèta a acsègné d'adreût tot çou ki r'louke Jésus. Mins po çou k' èst dè batème, i n' kunoxhéve ku l' ci da Djhan. 26 I s' mèta insi a djâser sins noune sogne èl sinagogue. Cwand Priskilla èt Aquila l' oyint, i l' purdint a pârt, po lî èspliker d' adreût lu vôye dè bon Diu. 27 Cwand i v'la aler èl Grêce, lès frés l' èscorèdjint et lî d'nint one lète po lès frés du d'là, po k' i l' ruçûhaxhint come i fât. Arivé là, avou l' grâce dè bon Diu, il-êda fwèrt lès cis k' avint l' fwè. 28 I rèspondéve avou fwèce èt corèdje azès Djuifs, duvant tot l' monde, èt i 'lzî mostréve, tot sûhant lès-Ecritûres, ku Jésus èst vrêmint l' Mèssèye.

 

19

Paûl rèscontère dès dissipes da Djhan Batisse

1 ll-ariva ku so l' tins k' Apolos èsteût a Corinte, Paûl toûrnéve tot-avâ l' hôt payis. Il-ariva insi a Efèse, èt i trova dès dissipes. 2 I 'lzî d'manda : "Puski v's-av' lu fwè, av' ruçû l' Sint-Esprit?". Zèls adon : "Nos n' avans nin dja oy dîre k' i-gn-a on Sint-Esprit". 3 Et lu : "Ké batème av' donc ruçû?" Zèls du rèsponde : "Lu ci da Djhan lu Batisse". 4 Paûl adon èlzî èsplika : "Djhan d'néve on batème po k' lès djins su r'vèyaxhint d' leûs pètchîs, tot 'lzî d'hant k' i d'vint creûre â ci k' aléve vuni après lu, ku c' èst Jésus. 5 So çoula, i su f'zint batiser sol nom dâ Sègneûr Jésus. 6 Paûl sutinda adon lès mains, èt l' Sint-Esprit vuna sor zèls, i s' mètint a djâser totes sôrs du langues èt a dîre dès profécîyes. 7 Cès-omes èstint â pô près leûs doze.

Ministére du Paûl a Efèse

8 Paûl intra hardimint èl sinagogue. Treûs meûs â long, tot discutant avou lès djins, i sayéve d' èlzî fé comprinde lu Rwèyôme dè bon Diu. 9 I-gn-aveût portant duvins zèls dès-omes vîreûs, ki r'fûzint d' creûre èt ki d'hint dè mâ conte dèl l' Vôye k' on 'lzî acsègnéve. Paûl su rasètcha èrî d' zèls èt purda a pârt lès dissipes. I prétcha adon tos lès djoûs èl sucole da Tiranos. 10 çoula dura deûs-ans â long. Insi, totes lès djins d' Asie, lès Djuifs èt lès Grècs, ourint l' ocâzion d' oy lu parole dè Sègneûr.

Dès mirâkes a Efèse

11 Lu bon Diu f'za dès bês mirâkes po lès mains da Paûl.12 Insi, on n' aveût k' a mète so lès malâdes dès norèts ou dès draps ki avint stou sol l' cwèr da Paûl, po k' i foûxhint r'wèris, èt k' lès mâvas-èsprits moussaxhint foû d' zèls.

13 Dès Djuifs, ku c' èsteût leû vikèdje d' aler tot costé po tchèsser èvôye lès mâvas-esprits, su sayint d' ènnè tchèsser, zèls avou, tot houkant l' nom dè Sègneûr Jésus : "Dju v' èl cumande so l' nom da çu Jésus ku Paûl acsègne", duhint-i 14 I gn-aveût, po fé insi, lès sèt fis da Séva, on mêsse dès prêtes 15 Mins l' mâva èsprit rèsponda : "Jésus, dju sé ki c' èst, èt Paûl avou. Mins vos-ôtes, kî èstoz-v'?" 16 Et l' malâde dâra sor zèls, lès mêstrixha èt lès bouxha si bin, k' i corint èvôye foû dèl mohon là k' l' èstint, tot nous èt tot plins d' plâyes. 17 çoula s' sava amon lès Djuifs èt lès Grècs d' Efèse, si bin k' tot l' monde ourit sogne, èt k' on rèspècta l' nom dè Sègneûr Jésus. 18 Brâmint dès cis k' acsèptint d' creûre, vunint c'fèsser leûs fâtes èt dîre tot çou k' il-avint fêt. 19 Et d'vins lès cis ki s' avint d'né al sôrcèlerèye, i gn-ourit brâmint k' apwèrtint leûs lîves, po lès broûler d'vant tot l' monde. 20 C' è-st-insi ku l' Parole dè Sègneur su spârdéve, èt purdéve vrêmint fwèce.

Lu rèvolte dès fabricants d' ôr'rèyes

21 Après tot çoula, Paûl ourit l' îdèye du passer po l' Macédwène èt po l' Grêce, èt du r'gangner insi Djéruzalèm. "Et cwand dj' î arè stou, duhéve-t-, i fârè ku dj' vasse vèy a Rome". 22 Il-èvoya, po c'mincer, deûs d' sès-omes èl Macédwène, lu-minme dumona co on tins è l' Asie.

23 çu fourit co du ç' tins la k' i s' fuza on samerou, co toudi grâve, a câse dèl Vôye ku Paûl acsègnéve. 24 On-ome, k' on louméve Démétrios, èsteût on f'zeû d' ôrerèyes. Avou d' l' ârdjint, i fabrikéve dès p'tits tampes dèl déyèsse Diane. I d'néve insi a dès-ouvrîs on bon gangnèdje. 25 I lès rassonla, insi ku tos lès cis k' avint l' minme mèstî k' lu, po 'lzî dîre : "Camarâdes, c' èst avou nosse mèstî, vos l' sav' bin, ku nos gangnans nosse vèye.26 Asteûre, vos l' vèyoz bin, èt v' l' oyoz dîre avou, i gn-a k' a Efèse, èt d'vins kasi tote l' Asie, ku çu Paûl, avou tos sès prétches, a rassonlé âtoû d' lu, dès hopês d' djins, po 'lzî dîre ku çou k' nos f'zans avou nos mins, nu sont nin dès vrês dius. 27 çoula riskèye du ravaler nosse mèstî, èt mînme du fé louker po rin du tout, lu tampe da nosse grande dèyèsse Artémis', et d' dustrûre su grandeûr, adon k' on l' rèspectèye tot-avâ l' Asie èt d'vins l' monde ètîr.

28 Cwand c' èst k' il-oyint çoula, lu colére lès purda, èt i s' mètint a criyér : "Ele est grande l' Artémis' dès djins d' Efèse!".29 Lu vèye ènnè fourit tote dumontèye. Il-acorint tortos è tèyâte, tot-z-apiçant avou zèls Gaius èt Aristarke, deûs camarâdes da Paûl. 30 Paûl su v'la aler prézintér d'vant tos zèls, mins sès dissipes l' ènn' èspintchint. 31 Kékonkes dès mêsses dèl vèye, ki l' inmint bin, lî f'zint dîre du n' su nin mostrer è tèyâte. 32 Avâ lès djins, chake ome criyéve ôte tchwè, et c' èsteût l' confûzion tot-avâ l' assimblèye. Mins brâvemint dès djins nu savint nin dja pocwè il-èstint là.

33 Lès Djuifs fuzint avanci Alecsandre; cici, dèl min, fuza signe k' on s' têhaxhe : i vléve djâzer azès djins. 34 Mins cwand on sava k' il-èsteût Djuif, il-atakint tortos a beûrler, deûs-eûres â long : "Ele èst grande lu Diane dès-Efésiyins!" 35 On grèfî parvuna a calmer lès djins, èt djaza : "Djins d' Efèse, i-gn-a-t-i on-ome è monde ètîr, ki n' séxhe nin ku l' vèye dès-Efésiyins èst tote dunèye â culte dèl grande Diane, èt dèl statûwe ku Jupiter lî a r'mètou! 36 Puski on n' pout nin aler conte du çoula, i fât ku vos v' calmoxhe. Nu f'zoz noune bièstrèye. 37 Vos nos-av' aminé voci dès-omes ki n' ont comètou nou sacrilège, èt ki n' ont nin manké d' rèspèt a nosse dèyèsse: 38 Asteûre, si Demétrios èt lès-ouvrîs ki sont avou lu, ont one sacwè a r'dîre, nos-avans dès tribunôs èt dès mayeûrs. K' i pwèrtexhe plinte. 39 Si v's-av' co ôte tchwè a discuter, fuzoz-l' devant l' assimblèye. I-gn-a dès mayeûrs, k' i discutèxhe inte du zèls. 40 Ca on nos pôreût bin acusér d' sédicion po çou k' i vint du s' passér oûy, pace ki i-gn-a nou motif po-z-èscuser l' margaye d' oûy". So çoula, i rèvoya lès djins.

.

20

Paûl cwite Efèse

1 Cwand tot-a-fêt fourit ruduv'ni keû, Paûl houka lès dissipes po 'lzî djâser et po 'lzî dîre â-r'vèy. I r'purda adon l' vôye po-z-aler èl Macédwène. 2 Po c'mincer, i toûrna tot-avâ l' payis, atot djâsant brâmint avou lès djins; il-ariva insi èl Grèce. 3 Il-î d'mona treûs meûs. Â moumint k' i v'léve prinde lu batê po l' Sirîye, lès Djuifs lî cwèrint mizéres, èt i dècida d' ènnè ralér po l' Macédwène. 4 Il-aveût avou lu Sopatros, lu fi da Pirus', du Béré, Aristarke èt Secundus', du Tèssalonike, Gayus du Dobèrès', èt Timoté, insi k' dès-omes du l'Asîye, Tichike ét Trofime. 5 Totes cès djins avint pris l' vôye duvant nos-ôtes, po nos rawârdér a Troas'. 6 Po nos-ôtes, nos cwitins Filipe po l' mér, après lès djoûs dès-Azimes. Cinq' djoûs pus târd, nos r'trovins lès-ôtes a Troas'. Nos-î d'monins sèt' djoûs.

A Troas. Paûl fêt su r'lèvér on mwèrt.

7 On prumî djoû d' samin.ne (çou k' on loume oûy lu dîmègne), nos nos-avins rassonlés po k'frâler l' pan. Paûl djâzéve avou lès djins, èt i f'za durer s' prétche djusk' a è mitan dèl nut'. 8 On-z-aveût èspris brâmint dès lampes èl plèce là k' nos-èstins. 9 On djône ome, loumé Eutikus, s' aveût assît sol finièsse. Sol tins k' Paûl djâzéve toudi èvôye, i s' èdwèrma. A câse k' i dwèrméve, i touma al tère èn-avalèye dè treûzinme èstèdje. On lu r'lèva k' il-èsteût mwèrt. 10 Paûl ad'xhinda, su clintcha sor lu, èl purda d'vins sès brès, tot d'hant : "Nu vos-ènnè f'zoz nin, i vike".11 I r'monta, kufrâla l' pan èt magna. I djâsa co k' â matin. Adon, i 'nn' ala. 12 Po çou ki èst dè djône ome, on l' ramina è s' mohon bin vikant. Lès djins ourint on bê pwès dju d' leûs coûrs.

13 Po çou k' èst d' nos-ôtes, nos purdins lès d'vant po l' mér. Lu batê nos mina a Assos, là k' nos d'vins r'trouvi Paûl. C'èst lu k' l' aveût dècidé insi, ca i v'léve fé l' vôye po l' tère.14 Cwand nos nos fourins r'trovés a Assos', nos l' purdins è batê, po-z- ariver a Mitilène. 15 Du là, lu djoû d' après, nos-arivins duvant Chios; co on djoû d' voyèdje djusk' a Samos', èt adon a Milèt. 16 Paûl aveût dècidé du passér d'vant Efèse sins s' î arètér, ca il-aveût hâsse. I aveût l' îdèye, si c' èsteût possibe, du fièsti lu djoû dè Cincwème a Djéruzalèm..

Paûl houke lès djins d' Efèse a Milèt po 'lzî dîre â-r'vèy

17 Arivé a Milèt, il-î f'za houkér lès Anciyins d' Efèse. 18 Cwand i fourint arivés, i 'lzî djâza : "Vos sav' fwèrt bin cumint k' dj' a trêté avou tos vos-ôtes, a pârtîr dè prumî djoû k' dj' a stou è l' Asie. 19 C' èsteût po sièrvi l' Sègneûr, a tot m' fuzant tot p'tit, è mitan dès lâmes èt d' tos lès histous ki m' vunint dèl pârt dès Djuifs. 20 Vos sav' bin ku tot côp ku vos 'nn' avîz mèzâxhe, dju n'a nin avou sogne du v' djâser èt du v's-acsègner, ku ç' seûxhe d' ome a ome, ou bin d'vant tot l' monde. 21 Dju holéve lès Djuifs èt lès Grècs, k' i su r'vèyaxhint d'vant l' bon Diu, èt k' i d'naxhint leû fwè a Jésus, Nosse Sègneûr.

22 Et vola k' asteûre, l' Esprit m' tint, po k' dju vasse a Djéruzalèm, sins ku dj' sèxhe çou ki m' î ariverè, 23 sâve ku, duvins totes lès vèyes là k' dj' passe, lu Sint-Esprit mu fêt savou ku ç' sont dès tchin.nes èt dès histous du totes lès sôrs ki m' rawârdèt. 24 Mins dju n' tin nou compte du m' vèye. çou ki compte, c' èst ku dj' mine a s' fin mu mission èt l' oûve ku l' Sègneûr Jésus m' a d'né a fé : ku dj' seûxhe lu tèmon dèl Bone Novèle du grâce ku l' bon Dieu nos dène.

25 Asteûre, dj' èl sé bin, vos n' mu r'vièroz pus, vos-ôtes tortos ku dj' a viké avou vos, a tot v's-anonçant lu Rwèyôme. 26 Vola pocwè dju l' acèrtinèye oûy duvant tos vos-ôtes, dju n' a mây fêt nou mâ a nouk, 27 ca dju n' m' a mây win.né èvôye, tot côp k' i faléve ku dju v's-acsègnaxhe tot çou ku l' bon Diu voléve.

28 Loukoz a vos-ôtes, èt â tropê, ku l' Sint-Esprit v's-a r'mètou èzès mins po k' vos sèyoxhe come leûs bèrdjîs, po miner l' Eglîxhe dè bon Diu, çuste Eglîxhe k' i s' a acwèri avou l' son da s' Fi.

29 Dj' èl sé bin, cwand dj' sèrè èvôye, dès leûs tèribes vinront è mitan d' vos-ôtes. I n' supâgneront nin vosse tropê. 30 D' è mitan d' vos-ôtes-minmes, su drèsseront dès-omes, ki prétch'ront dès mâlès paroles, po-z-assètcher dès dissipes après zèls. 31 C' èst po çoula k' i fât k' vos drovoxhe les-oûy, tot v' rusovenant ku, treûs-ans â lon, dju n' a mây lèy du r'prinde, sovint avou dès lâmes, chake du vos-ôtes.

32 Asteûre, dju v' lê èzès mins dè bon Diu. C' èst s' mèssèdje du grâce k' a l' pouvwèr du bâti l' manèdje, èt du d'ner su hèritèdje a tos lès cis k' il-a sanctifié. 33 Dju n' a mây tapé lès-oûy so l' ârdjint, so l' ôr ou so lès moussemints du nouk du vos-ôtes. 34 Vos l' sav' bin, c' èst avou mès brès ku dj' a ovré, po-z-avou tot çou k' dj' aveû mèzâxhe po viker, insi k' po tos lès cis ki vikèt avou mi. 35 Du totes lès façons, dju v' l' a mostré, c' èst tot-z-ovrant, avou vosse soweûr, ku vos d'voz êder lès malâdes. Wârdoz èl mémwère lu parole da nosse Sègneûr Jésus : "On-z-a brâmint mèyeû du d'ner ku du r'çûre".

36 Cwand il-ourit tot djâsé, Paûl s' mèta a gngnos avou tos zèls, po priyér. 37 I s' mètint adon tortos a plorer; tot rabrèssant Paûl. 38 Il-avint surtout l' coûr pèzant, a câse k' i 'lzî aveût dit k' i n' èl ruvièrint pus. Il-alint avou lu k' â batê.

 

21

Lu vôye so Djéruzalèm

1 Cwand nos lès-ourins cwité, nos f'zins vôye dirèctumint so Cos, lu djoû d' après so Rhôde, èt du d' là so Patara.. 2 Là, nos trovins on batê k' aléve après l' Fénicîye. Nos-î purdins plèce. 3 Arivés d'vant Chipre, nos lèyins l' île so nosse hintche, po fé vôye so l' Sirîye; nos-arivins a Tîr. C' èst là ku l' batê d'véve dutchèrdjer. 4 Nos trovins dès dissipes; nos-î d'monins sèt' djoûs. Lu Sint-Esprit aveût prém'nou lès djins du çou k' i d'véve ariver. I dusconsyint a Paül d' aler a Djéruzalèm. 5 Mins cwand i fourit tins, nos r'purdins nosse vôye. Tot l' monde nos d'néve lu pas, avou lès fèmes èt lès-èfants, djusk' a foû dèl vèye. Là, lès djins s' mètint a gngnos sol gréve, po priyér. 6 Nos nos d'hins â-r'vèye l'onk à l' ôte, èt nos montins so l' batê; zèls ènnè ralint è leûs mohons. 7 Po çou k' èst d' nos-ôtes, nos-achèvins nosse voyèdje du Tir a Ptolemayis'. Là, nos d'hins bondjoû azès frés èt nos d'monins on djoû avou zèls. 8 Lu djoû d' après, nos gangnins Cèsarèye, èt nos moussins èl mohon da l' évangéliste Filipe, onk dès sèt' diacres. 9 Il-aveût cwète bâcèles, ki n' èstint nin marièyes, èt ki f'zint lès profétes. 10 Nos-î èstins duspôye pusieûrs djoûs, cwand ariva d' Djudèye on proféte, k' on louméve Agabus. 11 L' ome vuna djondant d' nos-ôtes, apiça l' cingue da Paûl, èt s' loya avou lès pîds èt lès mins, tot d'hant : "Vola çou k' dit lu Sint-Rsprit : l' ome ku ç' cingue èst da sîne, lès Djuifs du Djéruzélèm èl loyeront insi èt l' lîvèrront azès payins. 12 Cwand nos-oûrins oy çoula, nos nos mètins, nos-ôtes minmes èt lès cis ki d'monint la, a holer Paûl po k' i n' montaxhe nin so Djéruzalèm. 13 Adon Paûl responda : "Ku v' prind-t-i a plorer èt a m' fé dèl pon.ne? Dju so prèt', nin seûlemint a èsse loyé, mins minme a mouri a Djéruzalèm, po l' nom dè Sègneûr Jésus". 14 Puski nos n' parvunins nin a l' fé candjer d' îdèye, nos d'monins keûs, tot d'hant : "Ku ç' seûxhe come lu Sègneûr èl vôrè."

15 Après tos cès djoûs passés a nos-apontier, nos montins so Djéruzalèm. 16 Dès dissipes du Césarèye vunint avou nos-ôtes, èt nos minint lodjer amon on loumé Mnason, k' èsteût on vî dissipe.

Paûl èst fêt prîxhnî.

17 Lès frés d' Djéruzalèm fourint tot djoyeûs du nos r'çûre. 18 Lu djoû d' après, Paûl ala avou nos-ôtes adré Djâke, là ku s' avint rassonlé tos lès-Anciyins. 19 Cwand nos 'lzî ourint dit bondjoû, Paûl ataka a raconter, sins rin roûvier, tot çou ku l' bon Diu aveût fêt, po leûs mins, amon lès payins. 20 Cwand il-oûrint tot xhoûté, i r'mèrciyint l' bon Diu. Adon i d'hint : "Vos vèyoz, fré, lès hopês d' djins d' amon les Djuifs, ki s' sont d'né al fwè; mins tortos i t'nèt a lu Lwè du tot leû coûr. 21 Seûlemint, il-ont oy dîre sor vos, k' avou vosse manîre d' acsègner, vos-aminoz tos lès Djuifs ki vikèt amon lès payins, a lèy du costé çou ki provint d' Moyize; on 'lzî dit k' i n' duvèt pus fé circoncîre leûs-èfants, èt k' i d'vèt aban.ner nos manîres du fé. 22 Asteûre, ku fât-i fé? I sâront ku v's-èstoz ruv'nou. 23 Fuzoz donc çou k' nos-alans v' dîre. Nos-avans voci cwète omes ki s' sont loyés avou on veû. 24 Purdoz-lès avou vos. Purifioz-v' avou zèls, èt payoz por zèls çou k' i fât po s' fé côper lès djvès. I sâront insi tortos k' i-gn-a rin d' veûr duvins tot çou k'on-z-a raconté sor vos, mins ku v' rotoz toudi come on-ome ku lu Lwè lî tint è coûr. 25 Po çou k' èst dès payins ki s' sont d'nés al Fwè, nos 'lzî avans dèdja scrît ki su d'vèt wârder d' magner lès tchârs k' ont stou ofri âs-idoles, dè song, dèl sutofèye tchâr, èt dès marièdjes contrêres a lu Lwè.

26 Paûl purda adon cès-omes avou lu. Lu djoû d' après, i moussa è tampe avou zèls, tot f'zant savou l' djoû k' i d'vint achèver leû purificâcion, po k' on prézintaxhe çu djoû là one ofrande po chake du zèls.

Paûl è-st-arèté

27 Lès sèt' djoûs èstint câzi out', ku dès Djuifs d' Asie èl vèyint è tampe. I montint adon tote lu foule conte du lu, èt l' apicint, 28 atot criyant : "Djins d' Israël, â s'cours! Vola l' ome ki prétche tot costé conte dè peûpe, conte dèl Lwè, èt conte çu tampe. Et asteûre, i vint d' fé mousser è tampe dès Grècs, il-a profané nosse sinte Plèce". 29 C' èsteût a câze k' on pô d'vant çoula, il-avint aporçû l' Eféziyin Trofime ki rotéve avou lu èl vèye, èt i pinsint k' Paûl l' aveut fêt mousser è tampe.

30 Tote lu vèye fourit d'montèye. Il-acorint tortos, apicint Paûl èt l' kuhértchint foû dè tampe. Et on r'cloya lès pwètes. 31 I cwèrint al tower, cwand on f'za savou â tribun ki c'mandéve lu cohorte, ku tote lu vèye du Djéruzalèm boléve. 32 Cici purda abèye dès sôdards èt dès oficîs, èt acora.. Cwand lès djins vèyint ariver l' tribun èt lès sôdards, i lèyint d' bouxher Paûl. 33 Lu tribun l' apiça, èt l' fuza loyer avou deûs tchin.nes.. I lî d'manda kî k' 'l-èsteût èt çou k' il-aveût fêt. 34 Avâ lès djins, tot l' monde criyéve one sacwè du s' costé, si bin ku l' tribun n' poléve rin oy a câze dè samerou. I c'manda adon k' on minaxhe Pâul â d'vins dè fôrt. 35 Cwand il-ariva so lès grés, i fala ku dès sôdards èl pwèrtaxhint a câse dèl tchôkâye du totes lès djins. 36 Ca tot l' monde sûhéve a tot criyant : "towoz-l' !"

37 Â moumint k' i moussint è fôrt, Paûl arin.na l' tribun : "Dju vôreû bin v' dîre one sacwè?". Et lu : "Vos djâzoz grèc? 38 Vos n' èstoz nin l' Ejipciyin k' a èmantché one rèvolte, i gn-a kékes djoûs, èt ki a èminé avou lu è dézêrt, cwète mèyes brigands?" 39 Paûl lî rèsponda : "Dju so on Djuif du Tarse, èl Cilicîye. Dju provin d' one vèye k' èst bin c'noxhowe. Dju v's-èl dumande, lèyoz-m' djâzer azès djins".40 I lî pèrmèta. Adon, Paûl, drèssé so lès grés, fuza â peûpe on signe d' èl min. Cwand i fourint keûs, il-ataka a 'lzî djâzer èn-Ebreû.

 

22

Paûl, drèssé so lès grés dè tampe, djâze â peûpe.

1 "Vos k' èstoz mès frés èt mès péres, xhoûtoz çou k' dja a v' dîre". 2 Cwand lès djins oyint k' i djâzéve hébreû, i drèssint co mî leûs-orèyes. Adon Paûl continowa : 3 "Dju so on Djuif. Dj' a v'nou â monde a Tarse, èl Cilicîye. Mins dj' a stou aclèvé voci, è çusse vèye. Dj' a studié azès pîds da Gamalièl, ki m' a acsègné cumint sûre d' adreût tote lu Lwè da nos péres. Dj' a duv'ni tot plin d' feû po l' bon Diu, tot come vos-ôtes vos l' èstoz oûy. 4 Dj' a traké djusk' a l' mwèrt lès cis ki sûhèt çusse novèle Vôye, dju lès tchèrdjéve du tchin.nes èt dj' lès tapéve èl prîhon, lès-omes come lès fèmes. 5 çoula, lu grand-prête èt tos lès-Ancyins dè Consèy polèt acèrtiner ku dj' vus di l' veûr. C' èst minme zèls ki m' avint r'mètou one lète po nos frés d' Damas', po k' dj' î alaxhe, èt k' dj' ènnè raminaxhe a Djéruzalèm, loyés, lès cisses du là, po k' i foûxhint pûnis.

6 Il-ariva ku sol tins k' dj' î aléve èt k' dj' èsteû dèdja tot près d' Damas', c' èsteût vès non.ne, vola ku tot-on côp, one fwète loumîre atouma dè cî èt m' èwalpa. 7 Dju touma al tère. Dj' oya adon one vwès ki m' duhéve : "Saul, Saul, pocwè m' trakoz-v'"? 8 Adon mi : "Kî èstoz-v', Sègneûr?". I m' rèsponda : "Dju so Jésus du Nazarèt, lu ci ku v' trakoz". 9 Lès cis k' èstint avou mi vèyint bin l' loumîre, mins l' vwès ki m' djâzéve, i n' l' oyint nin. 10 "Ku fât-i fé, Sègneûr", dumanda-dj'. Adon, l' Sègneûr : "Rulèvoz-v' et introz a Damas'. Là, on v' dîrè tot çou ki a stou décidé, ku v's-âroz a fé por mi..". 11 Dju n' vèyéve pus, a câze dèl loumîre ki aveût r'glati sor mi. Mès camarâdes mu minint adon po l' min djusk'a d'vins Damas'.

12 I gn-aveût là on-ome, loumé Ananias'. ç' èsteût on-ome piyeû, ki sûhéve bin lu Lwè. Tos lès Djuifs dèl vèye èl rèspèctint. 13 I m' vuna trouvi po m' dîre : "Saul, mu fré, ku l' vûwe v' seûxhe rindowe!". Â minme moumint, dj' èl pola vèy. 14 Adon, i m' duha : "Lu bon Diu d' nos péres vus-a tchûzé po k' vos f'zaxhîz c'noxhe su voleté. Vos vièroz l' Djusse, èt vos ôroz l' vwès du s' boke. 15 Pace k' i fât ku v' sèyoxhe su tèmon d'vant tos lès-omes. Vos-îroz 'lzî dîre tot çou k' vos-av' vèyou èt çou k' vos-av' oy. 16 Pocwè rawârder pus'? Lèvoz-v' po r'çûre lu batème, po k' vos sèyoxhe rulâvé d' vos pètchîs, a câze du s' nom.

17 Cwand dju r'fouri a Djéruzalèm, on djoû k' dj' èsteû è tampe a priyér, dj' ouri one vûzion. 18 Dju vèya l' Sègneûr, ki m' duhéve : "Duxhombroz-v' du mousser foû d' Djéruzalèm, ca i n' acsèptront nin çou k' vos 'lzî dîroz du m' pârt".19 Dju lî rèsponda : "Sègneûr, i savèt portant bin ku d'vins totes lès sinagogues, dju f'zéve taper èl prîhon èt bouxher a côps d' vèdjes, tos lès cis k'i v' dunint leû fwè. 20 Cwand ç' fourit k' on spârda l' song da Etiène, vosse tèmon, dj' èsteû là avou zèls. Dj'èsteû d' acwèrd avou lès cis k' èl towint, dju wârdéve leûs bagues". 21 I m' rèsponda adon : "Aloz, c' èst lon d' voci, amon lès payins, ku dju v' vou èvoyér".

Paûl su dit "citwèyin Romin"

22 I d'monint a l' xhoûter k' a tant k' i d'haxhe cès mots-là. Il-èlèvint adon l' vwès po beûrler : "Ruwèstoz çuste ome là foû dèl tère, i n' èst nin permètou d' èl lèy viker!". 23 Il-èstint là tortos a beûrler, a taper è l' êr leûs bagues ou bin dèl poûssîre. 24 Lu tribun c'manda adon a sès-omes k' i raminaxhint Paûl è fôrt, po l' poleûr intèrojer a côps du s'gorèye, èt saveûr pâ cwè k' i criyint insi sor lu.

25 Cwand c' èst k' i l' oûrint loyé avou dès courwès, Paûl dumanda â çanturion : "Vus-è-st-i pèrmètou du pingner a côps du s'gorèye on Romin, ki n' a nin dja stou condan.né?" 26 Cwand il-oya çoula, lu çanturion ala trouvi l' tribun, po lî fé savou : "K' aloz-v' fé? çuste ome è-st-on Romin!". 27 Lu tribun acora : "Duhoz-m', dumanda-t-i, èstoz-v' Romin?". Et Paûl : "Ây, dj' èl so". 28 Adon, l' tribun : "Por mi, dj' a payé fwèrt tchîr çu dreût d' èsse citwèyin". Paûl lî rud'ha : "Mi, dj' èl so duspôye ku dj' so â monde". 29 Abèy, lès cis k' èl volint intèrojer èl lèyint; lu tribun aveût hapé sogne cwand il ourit apris ku Paûl èsteût on Romin, èt k' i l' aveût fêt loyer.

Duvant l' Grand Consèy dès Djuifs

30 Lu djoû d' après, lu tribun voléve toudi savou pocwè k' lès Djuifs l' acuzint. I lu f'za d'loyer, èt c'manda azès Mêsses dès Prêtes du s' rassonler avou tot leû Consèy; ét i 'lzî amina Paûl.

 

23

1 Paûl rulouka les-omes dè Consèy; il-ataka adon a djâzer : "Mès frés, d'ha-t-i, c' è-st-avou one bone consyince duvant l' bon Diu ku dj' a toudi roté, djusk' â djoû d' oûy...".2 A ç' moumint-là, lu Mêsse dès prêtes, Ananias, cumanda a sès-omes k' on l' bouxhaxhe sol boke. 3 Paûl, adon, l' arin.na : "C' èst l' bon Diu ki v' bouxherè, vos ki ravizoz on moûr blanki al tchâ! Vos-èstoz voci po m' djudjer sèlon lu Lwè, èt c'èst conte dèl Lwè ku vos m' fuzoz bouxher!" 4 Lès cis k' èstint là lî d'hint : "C' èst l' Grand-Prête dè bon Diu ku v' mâdixhoz!"! 5 Paul adon : "Dju n' saveû nin, mès frés, ku c' èsteût l' Grand-Prête Ca il-èst bin scrît ku "Vos n' mâdixhroz nin lu Mêsse du vosse peûpe".

6 Paûl saveût bin k' i-g-aveût d'vant lu on groupe du saducèyins èt on groupe du farisyins. Il d'ha adon â Consèy : "Mès frés, dju so mi-minme on farisyin èt on fi d' farisyin. C' è-st-a câze dèl fwè ku dj' a èl rèsurècsion, k' on m' djudje oûy".7 Cwand il-ourit dit çoula, lès farisyins èt lès saducèyins su mètint à s' disputer inte du zèls, èt i n' parvunint pus à s' mète d' acwèrd. 8 Ca i fât savou k' lès saducèyins acèrtinèt k' i-gn-a noune résurècsion, èt k' i-gn-a nin des-andjes nin pus, ni co dès-èsprits; lès farisyins, zèls, duhèt k' i-gn-a onk èt l' ôte. 9 I-gn-ourit insi one grosse margaye inte du zèls. Dès scrîbes dè groupe dès farisyins su drèssint po-z-acèrtiner avou fwèce : "Nos n' avans rin trouvi d' mâ è çuste ome. I s' pout fwèrt bin k' on-èsprit lî a aparètou, ou bin on-andje. 10 Lu dispute duv'nève toudi pus sâvadje, si bin ku l' tribun ourit sogne k' i n' mètaxhint Paûl a bokèts. I c'manda adon a dès sôdards du d'xhinde, po l' rutirer èrî d' zèls èt po l' raminer è fôrt. 11 Lu nut' d' après, lu Sègneûr aparèta djondant d' Paûl po lî dîre : "Tunoz bon! Vos-av' sutou m' tèmon a Djéruzalèm, i fârè ku vos l' sèyoxhe dèl minme manîre, a Rome".

 

Plan dès Djuif conte du Paûl

12 Cwand l' djoû fourit lèvé, dès Djuifs su rassonlint po fé l' veû du n' rin magner èt du n' rin beûre, k' a tant k' il-oûxhint towé Paûl. 13 Il-èstint insi leûs pus d' carante a fé ç' veû-là. 14 Il-alint trouvi lès mêsses dès prêtes èt lès-ancyins po dîre : "Nos-avans fêt l' veû du n' rin prinde, ka tant k' nos-ayanxhe towé Paûl. 15 Asteûre, vos-ôtes èt l' Consèy fuzoz savou â tribun k' i v' l' amine duvant vos-ôtes, come si v's-avîz one sacwè d' pus' a lî d'mander. Po nos-ôtes nos-èstans prèt' a l' tower, so l' tins k' i l' aminerè".

16 Lu fi da l' soûr da Paûl oya djâzer dè complot. I parvuna a intrer è fôrt, èt l' fuza savou a Paûl. 17 Paûl houka adon onk dès çanturions, po lî dîre : "Minoz ç' djône ome adré l' tribun, il-a one sacwè a lî dîre". 18 Lu çanturion èl purda adon avou lu èt l' mina adré l' tribun, tot d'hant : "Lu prîxh'nî Paûl m'a houké po m' dumander du v's-aminer ç' djone ome, ki a one sacwè a v' dîre". 19 Lu tribun èl purda po l' min, lu mina a pârt èt lî d'manda : "K' av' a m' dîre?" 20 Et lu : "Lès Djuifs ont dècidé du v' dumander ku d'min, ku vos-aminaxhîz Paûl duvant l' Consèy, come s'il-avint one sacwè a lî d'mander. 21 N' èlzî fuzoz nin confyince. Pus d' carante du zèls v'lèt fé on complot. Il-ont fêt l' veû du n' rin magner èt du n' rin beûre, tant k' i n' l' âront nin towé. I sont là a rawârder vosse rèsponse".

Paûl èst èvoyé a Cèsarèye

22 Lu tribun rèvoya l' djône ome tot lî rucmandant du n' moti a nouk du çou k' i v'néve du lî fé savou. 23 I houka adon deûs çanturion : "Apontioz, èlzî d'ha-t-i, deûs cints sôdards po-z-aler a Cèsarèye. Vos prindroz sèptante omes a dj'vô, èt deus cints-omes ârmés. Vos 'nn' îroz dèl nut' .24 Vos prindroz dès dj'vôs avou vos-ôtes, po-z-î fé monter Paûl, èt po l' miner â Gouvèrneûr sins k' on lî fasse nou mâ.

25 I scrîha adon one lète po dîre â pô près çouvoci : 26 "Claudius Lysias a l' onorâbe Gouvèrneûr Félix. Dju v' rumèt bin m' bondjoû. 27 L' ome ku dju v's-èvoye, c' èst lès Djuifs ki l' ont pris. I l' alint tower, cwand dj' a arivé avou dès sôdards, po l' râyer foû d' leûs mains. Ca dju saveû ku c' è-st-on citwèyin Romin. 28 Dj' a sayé d' savou du kwè k' il-acuzint èt dj' l' a prézinté d'vant leû Consèy. 29 çoula m' a pèrmètou d' comprinde k' on l' acuzéve d' afêres du leû lwè, mins k' i-gn-aveût rin ki mèritaxhe lu mwèrt, ou minme po k' i foûxhe tunou èl prîhon. 30 Dju vin d' apinde k' il-apontyint on complot conte du lu; vola pokwè dju v' l' èvoye tot dreût; èt dj' frè savou a sès acuzateûrs k' i vonxhe dîre leû câze duvant vos".

31 C' è-st-insi k' lès sôdards, a tot sûhant lès-ordres k' on 'lzî aveût d'né, purdint Paûl èt l' minint dèl nut' a Antipatris'. 32 Lu djoû d' après, i lèyint lès-omes a dj'vô continower l' vôye avou Paûl, èt i ruv'nint al cazèrne. 33 Il-arivint insi a Cèsarèye, rumètint l' lète â Gouvèrneûr èt lî prézintint Paûl. 34 Cwand c' èst k' il-ourit lî l' mèssèdje, i d'manda a Paûl du kéle province i prom'néve; cwand i sava k' il-èsteût dèl Cilicîye, i lî d'ha : 35 Dju v's-ôrè cwand vos-acuzateurs sèront v'nous". I c'manda adon k' on l' wârdaxhe è prétwère.

 

24

Paûl duvant Félix

1 Cinq djoûs pus târd, lu Mêsse dès prêtes Ananias èt lès Ancyins arivint. Il avint on-avocât avou zèls, on loumé Tertullus. I s' prézintint d'vant l' gouvèrneûr po-z-acuzer Paûl. 2 On l' fuza v'ni, èt Tertullus ataka a acuzer : " Grâce a vos, duhéve-t-i â Gouvrneûr, nos vikans vrêmint è pâye, èt v's-av' pris brâmint dès mèzures ki sont po l' bin du nosse peûpe. 3 C' èst po çoula ku tofèr èt d' tos costés, nos-acsèptans du bon coûr vos dècisions. 4 Po n' vus nin rut'ni pus' k' i n' fât, xhoûtoz on moumint çou k' nos-avans a dîre, avou vosse bone volté du toudi. 5 C' èst pace ki nos-avans trouvi l' ome k' èst là, one mâle gale, ki mèt l' margaye âvâ lès Djuifs, du tos costés, tot-avâ l' monde. I vout mète èn-avant lu secte dès Nazarèyins. 6 Asteûre, il-a minme sayé du fwèrci l' intrèye dè tampe, mins nos l' avans èspêtché. (7) 8 Vos l' pôroz intèrojér vos-minme, èt vos v' froz one îdèye du totes lès-afêres ku nos avans conte du lu". 9 Lès Djuifs l' aspoyint, tot acèrtinant ku tot çou k' on d'héve, èsteût bin l' veûr.

10 Lu gouvèrneûr duna adon l' parole a Paûl, ki rèsponda : "Dju sé ku v's-èstoz djudje è ç' payis duspôye brâmint dès-an.nèyes. C' èst po çoula ku c' è-st-avou confyince ku dj' va dîre mu câze duvant vos. 11 Vos ploz savou k' i-gn-a nin pus d' doze djoûs ku dj' a ruv'ni a Djéruzalèm, po fé on pèlèrinèdje. 12 Nouk nu m' a vèyou è tampe, ni co d'vins lès sinagogues, ni co è l' vèye à discuter avou lès djins, ou a mète lu margaye avâ zèls. 13 I n' sont nin capâbes du v' duner dès proûves du tot çou k' i d'hèt conte du mi. 14 C' èst veûr ku c' èst tot sûhant one Vôye, ku zèls loumèt one sècte, ku dj' siève lu bon Diu d' nos péres, mins dju creû tot çou k' èst scrît è lu Lwè èt d'vins lès Profétes. 15 Dju mèt m' confyince è bon Diu, tot come zèls d' abôrd, k' i-gn-ârè one rézurècsion po lès bons èt po lès mâvas. 16 C' èst po çoula ku dj' say toudi du viker, come zèls, sins nou r'proche duvant l' bon Diu èt d'vant lès-omes. 17 Après bin des-an.nèyes, dj' a rum'ni è m' payis po-z-î apwèrter dès ômones èt dès-ofrandes. 18 C' èst po çoula k' i m' ont trouvi è tampe, èt po c'mincér, dju m' aveû purifiyé. I-gn-aveût nouk avou mi, èt dj' n' a provoké noune margaye. 19 Mins i-gn-a avou kékes Djuifs d' Asie, ku c' èst zèls ki deûrint èsse voci d'vant vos po pwèrter plinte, s' il-ont one sacwè a dîre conte du mi. 20 Mins k' lès cis k' sont voci duhèxhe, zèls, lu mâ k' il-ont trouvi conte du mi, kwand dj' a parètou d'vant leû Consèy. 21 A mons ku çu n' sèreût l' parole ku dj' a acèrtiné d'vant zèls, "ku c' è-st-a caze dèl rézurècsion dès mwèrts ku dj' so acuzé oûy duvant vos-ôtes".

22 Félix, ki saveût fwèrt bin çou k' i 'nn' èsteût dèl Vôye k' on v'néve du dîre, lès rèvoya a one ôte djoûr, tot d'hant : "Cwand l' tribun Lisias sèrè v'nou, dju dèciderè d' voste afêre". 23 I d'na l' ordre â çanturion du wârder Paûl, mins sins k' on n' foûxhe sévêre avou lu, èt k' on lèyaxhe lès sînes èl sièrvi.

24 Kékes djoûs pus târd, Félix èt s' fème Drusilla, ki èsteût one Djuive, fuza v'ni Paûl. I l' xhoûta djâzer so l' fwè k' il-aveût è Christ Jésus. 25 Mins cwand i s' mèta a djâzer du djustice, èt k' on d'véve èsse mêsse du lu-minme, èt k' i-gn-âreût on djoû on djudjemint, i purda sogne; i côpa Paûl tot d'hant : asteûre, vos p'loz aler, dju v' ruhoukrè pus târd". 26 I comptéve avou ku Paûl lî dinreût dès çans. C' èst po çoula k' i lu f'zéve vuni sovint po djâzer avou lu.

27 Deûs-an.nèyes passint. Félix ourit on sucsèsseûr, Porcius Festus. Félix, po fé plêzîr azès Djuifs, lèya Paûl èl prîhon.

 

25

1 Treûs djoûs après k' i fourit arivé èl Province, Festus monta du Cèsarèye à Djéruzalèm. 2 Lès mêsses dès prêtes èt lès notâbes dès Djuifs l' alint trouvi conte du Paûl. 3 I d'mandint come faveûr k' on l' aminaxhe a Djéruzalèm. Il-avint è l' îdèye du monter one ambuscade po l' tower so l' vôye. 4 Festus rèsponda ku Paûl duvéve dumoni a Cèsarèye, èt k' lu-minme aléve î raler tot dreût. 5 "Ku lès cis d' vos-ôtes ki ont l' ôtorité, èlzî d'ha-t-i, duxhindèxhe avou mi. S' i-gn-a one plinte conte du çuste ome, i l' pôront acuzer so plèce".6 Festus nu d'mona avou zèls, à Djéruzalèm, nin pus' k' ût' ou dîh djoûs. I rud'xhinda adon a Cèsarèye. Lu djoû d' après, i purda plèce so s' tribunâl èt f'za houker Paûl. 7 Cwand on l' ourit aminé, lès Djuifs k' avint v'nou d' Djéruzalèm su t'nint tot-âtoûr. Il-aboutint conte du Paûl brâmint dès grâvès-acuzacions, mins i n' parvunint a n' rin prover. 8 Paûl su d'findéve : "Dju n'a comètou noune fâte, duhéve-t-i, ni conte dèl Lwè dès Djuifs, ni conte dè tampe". 9 Adon Festus, ki voléve fé plêzîr azès Djuifs, lî d'manda : "V'loz-v' monter à Djéruzalèm, po-z-î èsse djudjé so tot çoula d'avant mi?". 10 Adon Paûl : "Dju m' troûve, duha-t-i, d'vant l' tribunâl da Césâr. C' èst là ku dj' deû èsse djudjé. Dju n'a fêt nou twèrt azès Djuifs, èt vos l' sav' fwèrt bin. 11 Si dj' a fêt one sacwè d' mâ, èt ku dj' deûreû èsse condan.né a mwèrt, dju n' rufûze nin d' mouri. Mins s' i-gn-a rin d' veûr duvins tot çou k' cès djins-là d'hèt conte du mi; nouk n' a l' dreût du m' rumète è leûs mins. Dju fê apèl a Césâr". 12 Festus ènnè djâza adon avou s' consèy, duvant du d'ner s' rèsponse : "Vos-av' fêt apèl a Césâr, vos-îroz d'vant Césâr".

Paûl djâze duvant Festus èt Agripa

13 Pusieûrs djoûs passint. Lu rwè Agripa èt s' fème Bérénice avint d'xhindou a Césarèye, po v'ni dîre bondjoû a Festus. 14 Come il-î d'monint kékes djoûs, Festus èlzî djâza d' Paûl, tot d'hant : "Dj' a voci on prîxh'nî ku Félix m'a lèy. 15 Cwand dj' a stou a Djéruzalèm, lès mêsses dès prêtes et lès anciyins dès Djuifs m' ont v'ni trouvi po m' dumander ku dj' èl condan.naxhe. 16 Dj' èlzî a rèspondou ku çou n' èst nin l' manîre du fé, amon lès Romins, du d'ner on-ome, duvant ku l' cis k' a stou acusé n' oûxhe sès acuzateûrs duvant lu, èt k' on lî d'naxhe lu dreût du s' dufinde du tot çou k' on l' acuze.17 Il-ont donc vuni tortos voci, èt l' djoû d' après, dj' a pris plèce so m' tribunâl, èt dj' l' a fêt v'ni d'vant zèls. 18 Lès acuzateûrs n' ont abouté noune dès fâtes ku dj' pinséve ku l' ome âreût comètou. 19 çu n' èsteût ku dès-afêres du leû r'lijion, èt d' on loumé Jésus, ki èst mwèrt, mins ku Paûl acèrtinèye k' il-èst co vikant. 20 Duvant d' télès-afêres, dju n' saveû cwè fé. Dju lî d'manda adon s' il-èsteût d'acwèrd po-z-aler a Djuruzalèm, po-z-î èsse djudjé so tot çoula. 21 Mins Paûl a fêt apèl po èsse miné â tribunâl du l' ampreûr. Dju l'a donc fêt wârder, ca tant ku dj' èl poûxhe fé miner d'vant Césâr". 22 Agripa rèsponda adon a Festus : "Dju xhoûtereû voultî çuste ome ". Adon Festus : "Vos l' ôroz d'min".

23 Lu djoû d' après, Agripa èt Bérénice arivint, avou on grand cortége du djins. Il-amoussint èl sâle avou dès-oficîs èt dès notabes du tote lu vèye. Festus cumanda k' on-z-aminaxhe Paûl. 24 Festus djâza l' prumî : "Rwè Agripa, èt vos-ôtes tortos ki èstoz voci avou nos-ôtes, vola l' ome ku lès Djuifs du Djéruzalèm èt d' voci, su sont v'nou plinde conte du lu adré mi, a tot beûrlant k' i n' duvéve nin viker pus lontins. 25 Por mi, dj' a compris ku l' ome n' a rin fêt d' mâ ki mèritahe lu mwèrt. Mins come lu-minme a fêt apèl a l' Ampreûr, dj' a dècidé du lî èvoyer 26 Seûlemint, dju n' a rin d' bin clér a scrîre a nosse Mêsse. C' èst po çoula ku dj' l' a fêt aminer d'vant vos-ôtes, èt surtout d'vant vos, rwè Agripa. Vos l' poloz intèrojér, dju sérè insi çou ku dj' deûrè mète so m' lète. 27 çoula n' va nin d' èvoyer on prîxh'nî sins rin fé savou so s' câze".

 

26

1 Agripa d'ha adon a Paûl : "Vos p'loz dîre voste afêre". Paûl sutinda l' main èt c'minça a plêtier. 2 "So tot çou k' lès Djuifs duhèt conte du mi, dju so bin contint, rwè Agripa, du poleûr mu d'finde oûy duvant vos, 3 d' ostant ku vos c'noxhoz bin totes lès manîres du fé èt totes lès discussions k' i-gn-a amon lès Djuifs. C'èst po çoula ku dju v' dumande du m' xhoûter avou pacyince. 4 çou k' a stou m' vèye duspôye mu djônèsse, cumint k' dj' a viké avou lès mînes èt a Djéruzalèm, tos lès Djuifs èl savèt bin. 5 I m' cunoxhèt duspôye toudi, èt i p'lèt acèrtiner, s' i 'nn' avint l' voleté, ku dj' a viké avou lès cisses du nosse relijion k' i sont lès pus sévères, dju vou dîre avou lès Farisyins. 6 Et asteûre, si dj' so d'vant on tribunâl, c' è-st-a câze dèl fwè ku dj' a èl promèsse ku l' bon Diu a fêt a nos Péres, 7 lu promèsse ku nos doze tribus, cwand i sièrvèt l' bon Diu djoû èt nut', sins mây aban.ner, rawârdèt k' èle seûxhe minèye a s' fin; c' èst a câze du çuste atinde-là, Rwè, ku lès Djuifs m' ont amètou. 8 K' i-gn-a-t-i d' èwèrant po vos-ôtes, ku l' bon Diu ramine dès mwèrts al vèye?

9 Mi-minme, dj' aveû pinsé â c'mince ku dju d'véve batalyer du totes mès fwèces conte lu nom da Jésus d' Nazarèth. 10 C' èst çou k' dj' a fêt a Djéruzalèm. Mi-minme dj' a tapé èl prîhon brâmint dès sints. Lès mêsses dès prêtes m' ènn' avint d'né l' dreût. Et cwand c' èst qu' on lès towéve, dj' èsteû d' acwèrd avou zèls. 11 Dj' aléve sovint avâ totes lès sinagogues. Dju lès-aminéve du fwèce a blasfémer. Dj' èsteû télemint d'mantché conte du zèls, ku dj' lès trakéve minme duvins lès ôtès vèyes.

12 C'è-st-insi ku dj' ala a Damas', avou l' pouvwèr èt l' dreût ku lès mêsses dès prêtes m' avint d'né. 13 Adon k' dj' èsteû sol vôye, vès non.ne, dju vèya, ô rwè, ki v'néve dè cî èt k' èsteût pus-èsblawixhante ku l' solo, one loumîre ki m' èwalpa, insi k' tos lès cis k'èstint avou mi.. 14 Nos toumint tortos al tère, èt dj' oya one vwès ki m' djâzéve èn-ébreû : "Sawoul, Sawoul, pâ kwè m' trakoz-v'? i v's-èst bin dor du v' kutaper conte du l' anwyion ki v' sutitche!" 15 Et mi : "Kî èstoz-v', mêsse?" Adon lu Sègneûr mu d'ha : "Dju so Jésus, lu ci ku v' trakoz.16 Rulèvoz-v' èt s' tunoz-v' so vos pîs. Dju v's-a aparètou po fé d' vos lu sèrviteûr èt l' tèmon du çou k' vos av' vèyou, èt du tot çou k' dju v' frè co vèy. 17 C' èst po çoula ku dju v' rutîre foû dè peûpe èt foû d' totes lès nâcions, po v's-èvoyer è mitan d' zèls. 18 Vos 'lzî droûvroz lès-oûy, po k' i s' ruvèyèxhe, po k' i moussèxhe foû dèl supèxheûr èt k' i v'nèxhe al loumîre, k' i moussèxhe foû dè pouvwèr da Satan po v'ni â bon Diu, po k' i r'çûhèxhe lu pardon d' leûs pètchîs, èt k' il-ayèxhe leû plèce è mitan dès cis ku l' fwè ârè sanctifié".

19 Duspôye don, rwè Agripa, dju n' m' a nin r'bèlé conte du çou k' lu cî m' aveût fêt vèy. 20 Azès djins d' Damas', po c'mincer, a Djéruzalèm èt avâ tote lu Djudèye èt a totes lès djins dè monde, dju m' a mètou a 'lzî acsègner k' i su d'vèt r'vèy, èt s' rutoûrner vès l' bon Diu, a tot f'zant dès-oûves d' omes ki s' sont vrêmint r'vèyous. 21 Vola pocwè k' lès Djuifs ont mètou l' min sor mi è tampe, èt k' i m' volèt tower. 22 Djusk' asteûre, lu bon Diu m' a toudi êdé. 23 Dj' a abouté m' tèmwègnèdje duvant lès p'tits èt d' vant lès grands, sins rin dîre d' ôte ku çou k' lès profétes èt Moyize ont acèrtiné ku c' èst çoula d'véve ariver : ku l' Christ duvéve soufri, mins k' i s' rulîvreût, lu prumî a s' rulèvér d' è mitan dès mwèrts, èt k' il-anoncereût l' loumîre â peûpe, èt a tos lès peûpes dè monde".

24 Adon ku Paûl djâzéve insi, Fèstus èl côpa po dîre : "Vos v' cumaxhoz, Paûl, çoula c' èst tot bièstrèyes! Tot çou k' vos av' sutudié, vos monte èl tièsse!" 25 Et Paûl du lî rèsponde : "Dju n' di noune bièstrèye, Excelance. çou k' dju di, c' èst l' veûr èt c' bin pèsé. 26 Lu rwè sét bin du cwè k' dju djâze, ét c' èst bin po çoula ku dj' èl pou dîre sins noune sogne; il-a stou sûr acsègné so totes cès-afêres, ki n' su sont nin passèyes è catchète. 27 Cruoz-v' lès profétes, rwè Agripa. Dju sé bin ku v' lès cruoz". 28 Adon lu rwè : "Torate, avou totes vos rêzons, vos m' amineroz a m' fé crétyin!" 29 Ku ç' seûxhe asteûre ou pus târd, dju sohête ku nin seûlemint vos, mins ku tos lès cis ki m' oyèt oûy, duv'nèxhe parèy a mi, sâve po çou ki èst d' mès tchin.nes!"

30 So çoula, lu rwè, lu gouvèrneûr, Bérénice èt to lès cis k' èstint avou zèls, su lèvint. 31 Cwand i s' rutrovint inte du zèls, i s' intèrtunint so l' afêre : "çuste ome-là n' a rin fêt ki mèritaxhe lu mwèrt ou minme lu prîhon". 32 Et Agripa d' dîre a Festus : "On l' pôreût lèy aler, s' i n' aveût nin fêt apèl a Césâr".

 

27

1 Cwand on dècida d' fé aler on batê so l' Italîye, i r'mètint Paûl, èt co d' ôtes prîh'nîs, a on çanturion, k' on louméve Iulius; il-èsteût dèl cohorte Augusta. 2 Nos montins so on batê d' Adramitium, ki d'véve aler vès l' Asie, èt nos purdins l' mér. Il-î aveût, avou nos-ôtes, Aristarke, on Macédonyin du Thèssalonike. 3 Lu djoû d' après, nos-arivins a Sidon. Iulius su mostra djinti avou Paûl, èt i lî pèrmèta d' aler trouvi dès camarâdes, k' èl polint êder. 4 Du là, nos r'purdins nosse vôye, nos passins tot dè long d' Chipre, a câze ku l' êr sofléve conte du nos-ôtes. 5 Nos côpins po lès mérs du Cilicîye èt du Pamphilîye, èt cwinze djoûs pus târd, nos-arivins a Mire, èl Lidîye. 6 Là, lu çanturion trova on batê d'Alecsandrîye ki d'véve aler so l' Italîye. I nos f'za monter sus. 7 Dès djoûs â long, nos n' avançins ku londjin.nemint; c' èst mâlâhèyemint ku nos-arivins d'vant Cnide. Mins a câze ku l' êr èsteût contrêre, nos n' polins nin ariver k' â pôrt. Nos nêvyins tot dè long dèl Crète, vès l' cap Salmoné, 8 po-z-ariver èn-one plèce k' on-z-î loume "lès Bons Pôrts", là k' on troûve, tot près, lu vèye du Lasaya. 9 Nos-avins pièrdou brâmint dè tins, èt l' voyèdje sol mér n' èsteût pus sûr, ca minme lu "Djoû dè Djune" du l' arîre-sâhon aveût passé. Paûl prém'na lès-omes dè batê :10 "Camarâdes, duhéve-t-i, dju veû ku nosse voyèdje duvint dandjereûs. Nos riskans d' avou dès fwèrts damadjes, nin seûlemint d'vins lès dinrèyes ku nos pwèrtans èt so l' batê, mins minme po lès djins". 11 Portant, lu çanturion fuzéve pus' confyince â capitin.ne èt à l' armateûr, k' a çou k' Paûl duhéve 12 I-gn-aveût co ku l' pôrt nu convenéve nin po k' on-z-î passaxhe l' îvièr. I pinsint câzi tortos k' i valéve mî cwiter d' là, èt d' sayer d' gangner Fénix po-z-î d'moni tins d' l' îvièr. C' èsteût on pôrt dèl Crète ki r'louke après l' sud-ouest èt l' nôr-ouest.

13 One lèdjîte êr s' aveût mètou a sofler dè sud', èt i pinsint k' i pôrint sûre leû plan. I lèvint donc' l' anke po nêvier tot dè long dèl Crète, â pus près dèl tère. 14 Mins bin vite, one fwète êr d' ouragan, k' on loume "Euroaquilo", 15 adxhinda d' l' île èt s' mèta a sofler â pus fwèrt. Lu batê fourit èpwèrté, sins k' on n' polaxhe rin fé po l' rut'ni. 16 Nos passins insi po d'zo one pitite île, k' on loume "Cauda", et lès-omes parvunint, a grands pon.nes, a r'monter l' chaloupe.17 Cwand i l' ourint r'win.né, i rèfwèrcixhint leû batê avou tos lès cabes èt tos lès loyins k' i trovint. Cwand ç' fourit fêt, du sogne ku l' batê n' alaxhe bètcher conte dèl Sirte, i lèyint aler l' anke. Nos fourins adon èpwèrté avâ l' mér a mâ-wèrant. 18 Lu djoû d' après, a câze ku lès vagues, toudi tot si sâvadjes, nos batint toudi èvôye, on s' mèta a vûder l' batê, a tot tapant lès matchandèyes è l' êwe, du manîre l' rinde pus lèdjîr. 19 Lu treûzinme djoû, on tapa minme èvôye tos lès harnas dè batê. 20 Pusieûrs djoûs â long, on n' vèya nin l' solo, ni co lès steûles, èt l' tins d'monéve toudi tot si dandjereûs, si bin k' lès-omes avint pièrdou l' èspwèr du poleûr s' ènnè tirer.

21 I gn-aveût lontins k' on n' aveût pus rin magné. Adon Paûl, drèssé è mitan d' tos zèls, èlzî d'ha : "Vos m' duvaxhîz xhoûter, camarades, èt n' nin kwiter l' Crète. On s' oûxhe supârgné l' dandjî k' nos vèyans asteûre, èt nos n'ârins nin pièrdou nos-afêres. 22 Mins dju v' di d' wârder cwand minme bon corèdje. Nouk du vos-ôtes nu pèrixherè, i gn-ârè ku l' batê. 23 Ca çusse nut'-ci, on-andje dè bon Diu, ku dj' so è sès mins èt ku dj' siève, m' a aparètou, 24 po m' dîre : N'ayoz noune sogne, Paûl. I fât ku v's-aloxhe duvant Sézâr, èt dju v's-acwède lu vèye du tos lès cis ki sont è batê avou vos. 25 Wârdoz donc corèdje, camarâdes. Dj' a confyince è bon Diu, i 'nnè sèrè come çoula m'a stou dit. 26 Nos-arivrans so one île.

27 C' èsteût lu catwazinme nut' ku nos-èstins insi c'tapés sol mér Adriatike. Vès mèye nut', lès marins sintint k' il-èstint tot près d' one tère. 28 I tapint one sonde è l' êwe, èt trovint k' i-gn-aveût one profondeûr du vint coûdes. I lu r'tapint co on pô pus lon, èt 'nnè trovint cwinze. 29 Du sogne k' on-z-alaxhe moutwèt bètcher èt su spiyer so dès rotches, i tapint cwète ankes so lu drî dè batê, a tot rawârdant ku l' djoû s' lèvaxhe. 30 Mins, po leû pârt, lès marins cwèrint one manîre d' aban.ner l' batê èt du s' sêwer èvôye. I mètint donc lu barkète è l' êwe, tot f'zant creûre k' i d'vint ralongui lès-ankes du so lu d'vant. 31 Paûl èl fuza savou â çanturion, tot d'hant : "Si cès-omes nu d'monèt nin sol batê, vos n' pôroz pus èsse sâvés". 32 Lès sôdards côpint adon lès câbes dèl barkète, k' i lèyint toumer è l' êwe.

33 Tot rawârdant ku l' djoû s' lèvaxhe, Paûl consyéve a tot l' monde du magner on bokèt : "Vola catwaze djoûs, d'héve-t-i, ku v' veûyoz sins rin magner. 34 Vola pocwè dju v' dumande du prinde one sacwè. Il-î va d' vosse vèye. Du totes lès façons, nouk du vos-ôtes nu pièdrè nin minme on dj'vè du s' tièsse". 35 Après k' il-ourit djâzé insi, i purda dè pan, rinda grâce â bon Diu duvant tot l' monde. I lu c'frâla èt s' mèta a l' magner. 36 Tos lès-omes su calmint, èt zèls avou su mètint a magner. 37 Nos-èstins po l' tot, so l' batê, nos deûs cint septante-sîh djins. 38 Cwand il-ourint tot fêt d' magner, i su r'mètint a rinde l' batê pus lèdjîr, a tot tapant è l' êwe tot l' frumint ki d'monéve. .

39 Cwand i fourit djoû, lès marins nu ruc'noxhint nin l' tère ki èsteût d'vant zèls; i vèyint seûlemint one crêye. C' èst d'vins çusse crêye k' i sayint d' fé mousser leû batê. 40 I côpint lès-ankes, k' is-aban.nint èl mér, èt d'tèlint lès vièrnas. Â minme tins, i lèvint l' teûye du drî èt lèyint l' êr lès tchôker vès l' tère. 41 Mins il-alint doguer so on fond inte deûs fwèrts corants d' êwe. Lu néz dè batê ala bètcher è tère èt î d'mona èfoncé; mins lu drî su f'za c'xheûr dès sâvadjès-êwes, èt fourit tot d'zawiré.

42 Lès sôdards ourint adon l' îdèye du tower lès prîxh'nîs, du sogne ku l' onk ou l' ôte nu s' sâvaxhe èvôye tot nêviant. 43 Mins l' çanturion, ki n' voléve nin ku Paûl moraxhe, lès-èspêtcha d' sûre leû plan. I c'manda a tos lès cis k' savint nêvier, du s' taper è l' êwe lès prumîs, èt d' gangner l' tère. 44 Lès-ôtes lu gangnerint so dès plantches ou so dès bokèts d' bwès râyés foû dè batê. çu fourit insi ku tot l' monde su r'trova so l' tère

 

28

1 Cwand nos fourins sâvés, nos-apurdins ku l' île èsteût Malte. 2 Lès djins ki î vikint, fourint fwèrt djintis avou nos-ôtes. A câze dèl pleûve èt dèl freûdeûr, il-èspurdint, po nos r'çûre, on grand feû. 3 Paûl ramasséve one brèssèye du bwès po l' taper so l' feû. A ç' moumint-la, a câze dèl tcholeûr, one vipére ènnè moussa foû, èt s'ala k'rôler âtoûr du s' brès. 4 Cwand lès djins d' l' île vèyint l' vipére ki pindéve a s' min, i su d'hint inte du zèls : "C' èst sûremint on moudreû. I vint djusse du s' sâvér foû dèl mér, mins l' djustice dè bon Diu nu vout nin k' i vike!" 5 Paûl kuxhua s' min duzeû l' feû èt î f'za toumer l' bièsse, sins k' i n' su porsûhaxhe du nou mâ. 6 Lès djins xhoûtint po vèye si s' brès n' aléve nin houzer, a mons moutwèt ku lu-minme nu toumaxhe reû mwèrt. I xhoûtint lontins. Mins cwand i vèyint l' i n' lî arivére nou mâ, i candjint d' îdèye, po s' dîre k' il-èsteût sûr on-ome dè bon Diu.

7 Nin lon èrî d' là, i gn-aveût l' bin dè principâl pèrsonèdje du l' île, k' on louméve Publius. I nos r'çûha è s' mohon èt nos î f'za lodjer treûs djoûs â lon. 8 I s' fuzéve djustumint ku l' papa da Publius èsteût malâde è lé, avou dèl fîve èt lu d'vwèyemint.. Paûl moussa è s' tchambe, priya èt stinda lès mins sor lu. L' ome xhapa. 9 Adon, lès-ôtes malâdes du l' île arivint, èt zèls avou fourint tortos r'wèris. 10 A câze du çoula, lès djins n' savint pus kwè fé po nos fé plêzîr. Cwand nos r'montins so on batê, i nos-aboutint tot çou k' nos-avins mèzâxhe d' avou..

11 Après treûs meûs, nos r'purdins nosse vôye so on batê d' Alecsandrîye, k' aveût passé l' îvièr so l' île. I pwèrtéve so l' avant l' imâdje dès Castors. 12 Nos-arivins a Siracuze, po-z-î d'moni treûs djoûs. 13 Du d' là, nos-arivins à Rhegium. Lu djoû d' après, l' êr su mèta a sofler dè Sud', èt nos-arivins l' djoû d' après a Puteole. 14 Nos-î trovins dès frés, ki nos d'mandins du d'moni avou zèls sèt' djoûs; c' è-st-insi ku nos parvunins a Rome. 15 Lès frés du çusse vèye avint oy dîre ku nos-arivins; i nos v'nint rèscontrer â "Forum d' Appius" èt âs "Treûs Tavernes". Cwand nos lès vèyins, Paûl rumèrcixha l' bon Diu, èt i r'purda corèdje.

16 Cwand on fourit intré è l' vèye du Rome, on pèrmèta a Paûl du d'moni tot seû èn-one mohon, avou on sôdârd po l' wârdér.17 Treûs djoûs après, Paûl houka lès notâbes dès Djuifs. Cwand i fourint tortos rassonlés, i 'lzî djâza : "Frés, èlzî d'ha-t-i, adon ku dj' n' aveû rin fêt conte du nosse peûpe, ni co conte nosse manîre du viker, ku nos t'nans d' nos vîs parints, dj' a stou arèté à Djéruzalèm èt r'mètou èzès mins dès Romins. 18 Cwand i m' ont avou intèrojé, i m' volint lèy aler, ca i-gn-aveût rin conte du mi ki mèritaxhe lu mwèrt. 19 Mins lès Djuifs nu volint rin oy, èt dj' a stou oblidjé du fé apèl a César. Mins çu n' èst nin pace ki dj' âreû one sacwè a dîre conte du m' peûpe. 20 C' èst po çoula ku dj' a d'mandé a v' vèy, po djâzer avou vos-ôtes. Pace ki c' è-st-a câze du l' èspérance d' Israël ku dj' pwète cès tchin.nes. 21 I rèspondint : "Po nosse pârt, nos n' avans r'çu so vosse compte noune lète du Djudèye, èt i gn-a nou fré k' a v'ni d' là, po nos dîre one sacwè ou nos fé savou dè mâ sor vos. 22 Nos vôrins bin oy du vosse boke çou k' vos pinsoz; ca po çou k' èst dèl secte ku v' sûhoz, nos savans k' on 'nnè dit dè mâ du tos costés.

23 I conv'nint donc d' on djoû, èt i s' rassonlint leûs brâmint è s' mohon da Paûl. Cici djâza. I 'lzî d'ha çou k' i saveût so lu Rwèyôme dè bon Diu, tot sayant d' èlzî fé comprinde Jésus, d' après çou k' èst scrît èl Lwè da Moyize èt d'vins lès Profétes. I djâzint k' al nut'. 24 I gn-ourit d'vins zèls dès cis k' acsèptint d' creûre, lès-ôtes rufûzint. 25 I 'nn alint, sins k' i foûxhint d' acwèrd inte du zèls, çou ki f'zéve dîre a Paûl : "Lu Sint-Esprit a bin dit l' veûr a vos Péres, cwand i mèta cès mots èl boke dâ proféte Isayîe :

26 Aloz trouvi cès djins èt duhoz 'lzî :

Vos xhoûtroz, mins vos n' comprindroz nin,

vos r'loukroz, mins vos n' vièroz nin.

 

27 Ca l' coûr du cès djins s' a èdori,

Il-ont stopé leûs-orèyes,

il-ont sèré leûs-oûy,

du sogne ku leûs-oûy nu vèyèxhe,

ku leûs orèyes n' oyèxhe,

ku leû coûr nu comprinde èt k' i n' su r'vèye.

Ôtemint, dj' èls-oûxhe ruwèri!

28 Vos l' poloz savou : c' è-st-azès payins ku l' salut dè bon Diu a stou èvoyé. Zèls xhoûtront!" (29)

30 Paûl dumona deûs-an.nèyes ètîres è l' apartumint k' il-aveût lowé. Il-î r'çûhéve tos lès cis k' èl vunint trouvi. 31 Il-anoncéve lu Rwèyôme dè bon Diu èt acsègnéve tot çou ki r'loukéve Jésus-Crist, sins noune sogne èt sins k' on n' l' èspêtchaxhe.


mètou è walon d' Brâ (Lièrneû) par Jean-Marie Lecomte, sj.

Nihil obstat, Bruxellis, die 14° novembris 2003, P. Xavier Dijon S.I., Praep. Provincialis

Imprimatur : Leodii, die 22° decembris 2003, + Aloysius Jousten, Episcopus Leodiensis

Modêye so papî: Sint Luc, L' Oûve dès-Apôtes, da, Nosse Sègneûr Jésus-Christ, sins dåte, Vervî, Notre-dame des Récollets; 6 euros + evoyaedje.


 Li pådje des tecses po les crustins.


Sicrijhaedje eplaidî so les fyis avou l' åjhmince do ratourneu pa :